FESTIVAL ODVÁŽNEHO DIVÁKA

DOMÁCI (VOĽNÍ HRÁČI NA SLOVENSKEJ SCÉNE)
vs.
HOSTIA (SLOVÁCI V ZAHRANIČNÝCH LIGÁCH)

KioSK 2010 – festival odvážneho diváka je prehliadkou aktuálnych produkcií slovenskej nezávislej divadelnej a tanečnej scény. Tretí ročník opäť prináša program pre náročného diváka spojený s letnou atmosférou, neformálnymi stretnutiami, tvorivými workshopmi, after párty a stanovačkou.

Dramaturgia KioSKu sa zameriava na diváka a divadlo, ktoré hľadá. Novinkou „na pulte“ KioSKu sú projekty slovenských umelcov pôsobiacich v zahraničí. K tomuto netradičnému „importu“ nás podnietil špecifický fenomén slovenskej „performatívnej“ scény – pomer (dočasne alebo natrvalo) emigrovaných umelcov, najmä tanečníkov, v porovnaní s domácim prostredím. Na KioSKu nám to vychádza 5:3. Nejde však o žiadnu súťaž, ale obohatenie, výmenu, vzájomné inšpirovanie. Slovenskému divákovi chceme umožniť spoznať ich tvorbu a zároveň upozorniť na túto zvláštnosť slovenského umenia. Odišli za lepšími podmienkami, príležitosťami, vzdelaním, inšpiráciou a v súlade s príslovím – doma nikto nie je prorokom – sa mnohí z nich presadili.

Práve témou emigrantstva sa zaoberá americký Slovák z New Yorku Pavel Zuštiak v tanečnom projekte The Painted Bird/Bastard, ktorý na KioSKu uvedieme v premiére. Z tohto „tábora“ predstavíme ešte Evu Klimáčkovú a jej cie E7KA s inscenáciou Ivanuška, tanečno-divadelné predstavenie Kataríny Rampáčkovej a Ley de Toffol a provokatívne performance Milana Lovišku, tanečníka a študenta psychológie z Prahy (My Art: Who´s Frank?). Záverečným predstavením festivalu bude duet Petra Šavela a Stanislava Dobáka študujúcich na prestížnej bruselskej škole P.A.R.T.S. (One for you, two for me).

Predstavujeme aj tých, ktorí to tu ešte nevzdali a napriek neľahkým podmienkam im to stále „tvorí“ a prinášajú do nášho kontextu originálne divadelné koncepcie. Kultový SkRAT na ceste hľadania novej poetiky (Zvyšky), tandem Mio-Mio (Marek Piaček a Stanislav Beňačka) s „instatnými operami“ Zbojníci a Malevich-Malevich a Divadlo s Pasáže s čerstvou pohybovo-vizuálnou inscenáciou, ktorú vytvorili v spolupráci s tanečníkom Jarom Viňarským. Popri tom netradičné talkshow s umelcami, projekcie filmov, inštalácie a už dlhšie avízované stretnutie slovenskej tanečnej scény.

Zn. Hľadáme odvážneho diváka. Ponúkame dobrodružstvo spoločného hľadania „iného“ divadla. Ponúkame náš názor. A sme zvedaví na ten váš.

PROGRAM FESTIVALU:

PIATOK, 23. 7.

18.00, S1
cie E7KA – Eva Klimáčková (SK_FR): Ivanuška

“…..Telo ako dom obývaný tancom so svojim vlastným pohybovým slovníkom. Navštíviť tieto opustené, zničené domy , aby sme pocítili vôňu ruín a prázdna, dotkli sa neznámej minulosti, ktorá zostáva v nás. Priblížiť sa k fantómom zabudnutia a nežnej šialenosti…..“

Projekt Ivanuška je formou tanečnej, hudobnej a výtvarnej performance, inšpirované Art Brut a Art Naïf. Objekty, rovnako ako i tanec a hudba, sú vytvárané z materiálov, zvyškov nepoužitých vecí, bez významu a hodnoty. Postupom sureálnej koláže vzniká svet v neočakávanej verzii, svet sám o sebe, s poéziou naopak, svet reálny-nereálny, jemne až komicky otočený naruby, ktorý nám so svojou vlastnou logikou, pravidlami, posadnutosťou a rituálmi uniká pomedzi prsty. S možnosťou stratiť sa hľadáme veľmi precízny a determinovaný chaos, chaos dynamický v neustálej konštrukcii a dekonštrukcii.

Eva Klimáčková, tanečnica, pedagóg, choreograf, po ukončení štúdia na VŠMU pôsobila jednu sezónu v Štúdiu tanca v Banskej Bystrici. Od roku 2001 pôsobí v Paríži, kde pracuje na projektoch s rôznymi choreografmi, hercami, hudobníkmi, výtvarníkmi a cirkusovými umelcami. Momentálne pracuje so skupinou Kubilai Khan Investigations (Fr) a s Karine Ponties (Brusel). V roku 2007 založila v Paríži skupinu “E7KA” a vytvorila predstavenia „Alžbeta Hluchá”, „Alžbeta“, „Ivanuska“.
www.e7ka.com

Po prestavení:
After show Arnošta Krysaříka – talkshow choreografa a tanečníka Tomáša Krivošíka s Evou Klimáčkovou. Umelec očami umelca. Úplne inak.

20.00, S2
Palissimo (SK_USA): The Painted Bird / Bastard (1. časť) premiéra
Bastard je prvou časťou trilógie The Painted Bird, ktorá hovorí o témach vykorenenia, premeny a „inakosti“. Sólový tanečný projekt Bastard je voľne inšpirovaný kontroverznou novelou Jerzyho Kosińského Pomaľované vtáča z roku 1956. V jednej z kapitol hrdina novely stretne muža, ktorý od hnevu pomaľuje vtáča farbou a vypustí späť do kŕdľa, v ktorom je považované za votrelca a doďobané na smrť.

Čo to znamená byť v exile? Ako exil zmení človeka? Ako ho pretvorí? Čo je to exil? Kedy končí? Aký je rozdiel medzi utečencom, expatriotom, vyhostencom, emigrantom? – ľuďmi, ktorí sa presunuli aj so svojimi koreňmi, ale aj tými, ktorým už žiadne korene nezostali? Nežije napokon každý z nás za nejakými hranicami?

The Painted Bird je americko-slovensko-poľskou ko-produkciou. Choreograf a režisér Pavel Zuštiak, žijúci v New Yorku, oslovil pre svoj nový projekt slovenského tanečníka Jara Viňarského a hudobného skladateľa Christiana Fredericksona z USA. Rovnako ako v predchádzajúcich dielach, aj v tejto inscenácii sa objaví jeho špecifická poetika: tajomné, mnohovrstevnaté surrealistické obrazy nabité emocionálnou silou.

Pavel Zuštiak, rodák z Košíc, je choreograf, režisér, tanečník a zvukový dizajnér žijúci v New Yorku. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Košiciach, tanečnú tvorbu a produkciu v Kanade a v Amsterdame (School for New Dance Development). V New Yorku založil v roku 2003 tanečné divadlo PALISSIMO, kde pôsobí ako umelecký šéf, režisér a choreograf. Za tvorbu získal ocenenia Prince Grace Foundation Residency Award a Princess Grace Choreography Award (2007). Je nominovaný na cenu Alpert Award 2010.
www.palissimo.com

SOBOTA, 24. 7.

11:00 – stretnutie slovenskej tanečnej komunity
Slovenský tanečník a choreograf Jaro Viňarský prichádza s novou iniciatívou organizovania slovenskej profesionálnej tanečnej scény. Po vytvorení web stránky (http://slovakcontemporarydancescene.ning.com/) je ďalším krokom stretnutie tejto komunity, na ktorom chce prezentovať svoju predstavu o tom, ako ďalej so slovenským súčasným tancom, čo možno urobiť pre zlepšenie podmienok pre tvorbu a šírenie súčasného tanca v rámci Slovenska i za jeho hranicami, k akej ďalšej spolupráci by mohlo dochádzať v rámci východo-európskeho priestoru atď. Hosťami mítingu budú zástupcovia Novej siete v Čechách a zástupcovia organizácie pre rozvoj súčasného tanca v Litve – Lihuanian Dance InformationCentre, ktorých spôsob riešenia situácie súčasného tanca vo svojej krajine môže byť inšpiráciou.

15.00, S1
Nímandi a nymfomani – Flashback show
Divadelno-filmová retrokomédia (35 min.) o hľadaní umeleckej vízie v postsocialistickom chaose. Autorské živé vstupy s päťročnicovým odstupom.
Huysmans a amarylis, sexuálny sen, odžutý rukáv, staré vyhlasovanie filmovej ankety Český lev, hezký modrý metalízový sedátko na WC, sex na verejnom priestranstve, sepraný bombarďáky i gaťky z Bordeaux a čakanie. Aj o tom je divadelný film Nýmandi a nymfomani, intímne zobrazujúci život komunity umelcov, čo desaťročia čakajú na odpich. V zastaraných témach aj výrazových prostriedkoch reflektuje svet prežívajúcich hodnôt prednovembrovej spoločnosti aj českú kultúru a český jazyk ako jeho prirodzenú súčasť.
Scenár: Anna Grusková, Ingrid Hrubaničová, Vlado Zboroň
V slovenskom a českom jazyku, anglické titulky

17.00, galéria a S1
Mio – Mio (Beňačka & Piaček, SK): Malevich – Malevich & Zbojníci
Malevich-Malevich je instantná komorná opera inšpirovaná dielom Kazimira Malevicha, vznikla v rámci projektu Supremalevich v novembri 2009. Ide o pretavenie základných ideí suprematizmu do zvukovej a divadelnej podoby.

Opera bola v priamom prenose streamovaná z malého bytu v Bratislave do koncertnej siene v Dessau, kde boli úryvky premietané na veľké plátno.

Komprimované libreto instantnej komornej opery Zbojníci vychádza z najpodstatnejších scén opery Giuseppe Verdiho a Andreu Maffei, voľne napísanej podľa Schillerových Zbojníkov. Pri predstavení sú použité najmodernejšie postupy, softvéry i zariadenia – napríklad čítací softvér, Clanger Theremin, efektové procesory (Zoom H4, Zoom 9002), mobilné miniatúrne zariadenia (Nokia N81, Mio P560, Asus Eee), davové scény sú vytvorené s pomocou viacjazyčnej GPS navigácie a pod.

Mio-Mio, dvaja slovenskí erudovaní umelci, ktorí si vravia „Woofer“ a „Tweeter“ využívajú k svojim vystúpeniam špeciálny softvér Clanger Theremin. Zvuk vytvárajú pomocou malých hardverových zariadení Mio DigiWalker P560. Pre ich vystúpenia sú charakteristické glisandá, s tým, že „Woofer“ sa špecializuje na frekvenčný rozsah 20-200 Hz a „Tweeter“ na 201-20000 Hz.
www.myspace.com/miomio2008
www.marekpiacek.sk/mio-mio

19.00, S2
Divadlo SkRAT (SK): Zvyšky
Úporná snaha o výpoveď, hľadanie novej zrozumiteľnosti, niečoho neočakávaného, nikdy nepočutého, ale aj o tom, koho miluje kamera a ako funguje taký dobrý živý vzťah.
V najnovšej inscenácii Divadla SkRAT sa spájajú dve línie tvorby súboru, obrazové divadlo (Mŕtve duše) a textové divadlo s ich typickou, tragikomickou a zároveň „kuchynsky“ všednou poetikou.
„Tvorcovia akoby upriamovali pozornosť na zvyšky významov, slov, pocitov či emócií. Akoby sa snažili zdôrazniť, že práve zvyšky, ktoré môžu byť aj fragmentami, sú zaujímavé. Že hovoria o mnohom. Že zvyšky vypovedajú o bývalom celku… „ (Juraj Šebesta, IStheatre)

Nezávislé divadlo SkRAT je dnes už kultovým vďaka originálnej poetike, jedinečným textom a osobitým členom súboru. Svojou povahou je autorské, pracuje s vlastnými témami a textami, vznikajúcimi na skúškach, popri dvoch režiséroch (Ľubomír Burgr a Dušan Vicen) sú tak spoluautormi často aj herci.
Divadlo SkRAT nadväzuje na činnosť združenia Pre súčasnú operu, ktoré vzniklo v roku 2000. Ako jeden zo spoluzakladateľov Asociácie združení A4 má dnes domovskú scénu v centre súčasného umenia A4 – nultý priestor v Bratislave.
www.skrat.info

21.00, S1
Divadlo z Pasáže a Jaro SPRING Viňarský (SK_BE): 3 x (A)
A – ako prvé písmeno abecedy
A – ako prvý element
A – ako prapôvod

Picasso kedysi povedal „nehľadám – nachádzam“, podobne rozšafne a priamočiaro vzniká (vzniklo) i predstavenie 3 x (A) banskobystrického Divadla z Pasáže. Jeho herci (tanečníci) deklamujú svoj celkom prirodzený vzťah k pohybu a súčasnému tancu prostredníctvom mnohokrát veľmi intímnych skúseností. Danka v príbehu o citrónovožltom Kanárikovi, Hudy v džungli uvedomenia si chlapského sveta a vlastných pocitov, ktoré s týmto svetom súznejú, Trentor v hľadaní možností objatia – „ako ešte sa dá objať, ucítiť toho druhého?“, Ľubka s Michalom hľadajú možnosti dostať sa k sebe bližšie.
Trikrát (A) znamená nekonečné množstvo možností vyjadrenia seba.

Divadlo z Pasáže je profesionálne komunitné divadlo, ktoré ako jediné svojho druhu na Slovensku pracuje s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Vo svojej činnosti prepája kultúrnu, umeleckú a sociálnu oblasť. V Banskej Bystrici pôsobí od roku 1995 ako občianske združenie, od roku 2005 pôsobilo ako súčasť Divadelného ústavu (inštitúcia Ministerstva kultúry) a v súčasnosti je mestským divadlom. Dosiaľ zrealizovali 15 inscenácií, natočili hraný film a niekoľko dokumentárnych, vytvorili vlastný systém vzdelávania pre ľudí s mentálnym postihnutím. S inscenáciou Chránené územie boli v roku 2009 na turné v USA. Organizujú Medzinárodný divadelný festival Arteterapia. Inscenácia 3 x (A) je ich prvou spoluprácou s tanečníkom Jarom Viňarským.

Jaro Viňarský, tanečník a choreograf, jeden z mála „navrátených“. Pôsobil najmä v Prahe a Bruseli (spolupráca s choreografkou Karine Ponties), momentálne žije a tvorí na Slovensku. V roku 2001 a 2002 získal druhú cenu na choreografickej súťaži Jarmily Jeřábkovej (Sorton, Nikdy nezaliaty čaj). V roku 2006 získal cenu publika na Českej tanečnej platforme a Cenu Sazky za „objav v tanci“.
www.divadlozpasaze.sk/www/3xA.html

After show Arnošta Krysaříka s hercami z Divadla z Pasáže.

22.30, záhrada
Koncert a after párty

NEDEĽA, 25.7.

11:00 – 13.00 – Program Grundtvig: Učiace sa partnerstvá – stretnutie partnerov

14.00 – kultúrny piknik pod Rondlom – stretnutie umelcov a zástupcov kultúrnych centier zo Slovenska a zahraničia, prezentácia projektov, burza nápadov

15.00, S1, projekcie
Dokumentárny film o Alešovi Votavovi
Múry sú vysoké a hrubé (dokumentárny film, réžia: Juraj Johanides, anglické titulky, 100 min.)
Dokumentárny film o predčasne zosnulom slovenskom scénografovi Alešovi Votavovi (3. 8. 1962 – 8. 5. 2001), ktorý svojou invenciou obohatil slovenskú umeleckú scénu. Aleš Votava bol mimoriadne pracovitý človek. Zomrel ako 38-ročný, ale dovtedy vytvoril scénografiu pre 51 činoherných inscenácií, 29 operných inscenácií, 13 inscenácií baletných a 12 inscenácií pre Divadlo GUnaGU. Mal 13 samostatných výstav, 4x dostal DOSKY za najlepšiu inscenáciu sezóny na Slovensku a raz českú Cenu Alfréda Radoka. Navrhoval pre profesionálne divadlá scény a kostýmy na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku a v Taliansku. Svojimi realizáciami priblížil slovenskú scénografiu k aktuálnym svetovým trendom.

17.00, S2
Milan Loviška (SK_CZ): My Art: Who´s Frank?
Dekadentne vyprázdnená, avangardne-egocentrická kabaretná show! Popkultúra ako zdroj identity jedinca. Reflexia ego-priemyslu.
Predstavenie MyART: Who`s Frank? reflektuje dopad popkultúry a konzumného života na osobnosť súčasného človeka. Pod tlakom médií a v situácii informačnej slobody ťažko hľadá odpoveď na otázky typu: „Kto som?“, „Kto chcem byť?“, „Kým sa v skutočnosti môžem stať?“. Hodnotou je ego, jeho sila a veľkosť…
MyART: Who`s Frank je multižánrové predstavenie presahujúce formu súčasného tanečného divadla a estetiku súčasného tanca. Okrem tanca či hudby pracuje s textom a objektom a kladie dôraz na výtvarné riešenie.

Milan Loviška je slovenský tanečník a choreograf žijúci v Prahe. Je absolventom tanečného konzervatória Duncan Centre v Prahe, kde študoval súčasný tanec a tanečné divadlo. Počas štúdia absolvoval stáž na SNDO (School for New Dance Development) na amsterdamskej Vysokej škole umení. V súčasnosti končí štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe.

18.00, S1
Katarína Rampáčková (SK_CZ), Lea de Toffol (CH): Lonely Bones
Dve ženy prechádzajúce cestou vlastnej samoty v paralelných svetoch.
Nečakané stretnutia, náhle odlúčenia, krehkosť bytia.
Tanečno-divadelné predstavenie, v ktorom sa cez pohyb, poéziu a hudbu črtá hranica medzi ľudskou naivitou a krutým reálnym svetom. Nepokojné performance nesie v sebe podivný náboj nejasnosti, tieňa, niečo zahalené, čo vyžaduje od diváka neustále nasledovanie jeho (ne)deja. Bez šance fyzickej interakcie, vyžaduje mentálnu. Neustále atrakcie, vzruchy, agresívne, alebo poetické, nútia diváka byť naplno prítomným, naplno vnímať.
Predstavenie zobrazuje samotu rôznych polohách, poetickej, hravej, odcudzenej, cirkusovej, všednej… Raz ako osamelosť, inokedy ako slobodu. Nehodnotí, nesúdi ju. Snaží sa len poukázať na samotu ako takú. Samotu, ktorá tu vždy bola a vždy bude.

Katarína Rampáčková a Lea de Toffol sú absolventkami odboru pohybového herectva na švajčiarskej škole Scuola Teatro Dimitri. Katarína Rampáčková predtým na Slovensku ukončila bakalárske štúdium činoherného herectva na AU v Banskej Bystrici, v súčasnosti pôsobí v Prahe ako choreografka a tanečná pedagogička. Lea De Toffol, študovala vo Švajčiarsku aj pedagogiku pohybu, neskôr pôsobila v divadle nemeckom Postupime ako asistentka scénografa/kostyméra. V súčasnosti spolupracuje na rôznych divadelných projektoch.

19.00, S2
Stanislav Dobák, Peter Šavel (SK_BE): One for you, two for me (S2)
Tanečné predstavenie, ktoré skúma priestor medziľudského vzťahu, jeho siločiary, hry, hranice. Čierna diera javiska, na začiatku brechot, dve svetlá, dvaja tanečníci v prázdnote, na veľkej ploche.
Ako môžeme prepojiť naše myšlienky? Kde je hranica medzi súhlasom a nesúhlasom? Neustála výmena medzi mnou a tebou. Mnou a nami, mnou a mnou a ním a tebou a vami a ním a mnou… Postavím ťa pred výzvu, ty vyzveš mňa. Som schopný spraviť to pre teba, aj keď sa mi to nepáči? Spraviť to pre nás?
Pokúšame sa preložiť naše otázky do fyzickej roviny, ktorá je v našej kreatívnej tvorbe podstatná.
„Osobné veci sú osobné, takže sa nás nepýtajte na nič osobné, pretože my to neberieme osobne.“

Peter Šavel z Nitry a Stanislav Dobák z Popradu sú čerstvými absolventmi bruselskej školy P.A.R.T.S. ( The Performing Arts Research and Training Studios), kde práve ukončili druhý cyklus štúdia, zameraný na výskum a vlastnú tvorbu.

After show Arnošta Krysaříka s tanečníkmi – Peter Šavel, Stanislav Dobák, Katarína Rampáčková a Lea de Tofol

Festival for the daring spectator

HOME (Freelancers on the Slovak scene )

vs.

GUEST (the Slovaks in foreign leagues)

KioSK 2010 – festival for the daring spectatorpresents contemporary productions from the Slovak independent theatre and dance scene. The third edition offers program for the daring spectator, and is linked with summery atmosphere, informal meetings, creative workshops, working sessions, camping and dancing. KioSK dramaturgy focuses on spectator and theatre, which is on a quest.

News on the KioSK’s “desk” include projects of Slovak artists living and working abroad. This non-ordinary “import” was caused by a specitific phenomenon of the Slovak “performing” scene – ratio of artists-expatriots, mainly dancers, in comparison with domestic environment. KioSK scores 5:3. Yet it is not meant to be a competition but enrichment, exchange, and mutually inspiring encounter.

The Slovak spectator will be confronted with the work of these artists, and this oddity of Slovak art. They have left for better conditions, opportunities, education, inspiration, in accord with the proverb – “A prophet is without honour in his own country” – and made it.

It is this topic of emigration which is explored by American Slovak Pavel Zuštiak from New York in his dance project The Painted Bird/Bastard, premiered at KioSK. In addition, it is Eva Klimáčková and her cie E7KA with performance Ivanuska, duet Peter Šavel and Stanislav Dobák, students of prestigious school P.A.R.T.S. in Brussels (One for you, two for me), and provocative performance by Milan Loviška, dancer and student of psychology in Prague (My Art: Who’s Frank?).

Also, those not giving it up in Slovakia will also be given space to present themselves. Despite difficult circumstances, they can still create and come up with original theatrical concepts in our context. Cult theatre SkRAT on its way of searching for new poetics (Rests), tandem Mio-Mio (Marek Piaček and Stanislav Beňačka) with their “instant operas” called Zbojníci and Malevich-Malevich, and Theatre from the Passage with their fresh movement-visual performance, made in cooperation with dancer Jaro Vinarsky. Besides all that, talkshows with artists, film projections, installations, and meeting of the Slovak dance scene.

Note: Looking for the daring spectator. Offering adventure of collective search for other theatre. Offering our view. Interested in yours.

FESTIVAL PROGRAM:

FRIDAY, July 23

18.00,S1

cie E7KA – Eva Klimáčková (SK_FR): Ivanuška

„…..Body as a house, in which dance lives with its own movement vocabulary. Visiting these deserted, ruined houses is worth in order to smell the ruins and emptiness, to touch the unknown past, which remains within us. Getting closer to the phantoms of oblivion and gentle madness…

Project Ivanuška is a form of dance, music and graphic performance, inspired by Art Brut and Art Naïf. Objects, as well as dance and music, are produced from materials, and remains of unused things with no significance nor value. By method of surreal collage, the world is being created in an unexpected version, the world in itself, poetry reversed, the world real-unreal, slightly and funnily turned upside down, the world which is slipping away with its own logic, rules, obsessions and rituals. Being free to get lost, we are still looking for precise and definable chaos, chaos which is dynamic, constantly constructed and deconstructed.

Eva Klimáčková, dancer, teacher, choreographer; after graduation at the Academy of Performing Arts in Bratislava, she worked one season in Dance Studio in Banska Bystrica.

Since 2001, she’s been working in Paris, collaborating on projects with various choreographers, actors, musicians, painters and circus artists. Currently, she’s working with Kubilai Khan Investigations (FR) group and Karine Ponties (Brussels). In 2007, she founded “E7KA” in Paris, and has produced performances „Alžbeta Hluchá”, „Alžbeta“, „Ivanuska“.

After performance:

After show Arnošta Krysaříka talkshow of choreographer and dancer Tomáš Krivošík with Eva Klimáčková. Artists in the eyes of artist. Quite anew.

20.00, S2

Palissimo (SK_USA): The Painted Bird / Bastard (1. part) premiere

Bastard is the first part of trilogy The Painted Bird, which explores the issues of uprootedness, transformation and “otherness”.

Solo dance project Bastard is inspired by a controversial novella by Jerzy Kosiński The Painted Bird from 1956.

In one of the chapters, the main character meets a man who, out of his rage, paints a little bird’s feathers and releases it back to the flock. The bird is seen as an alien, and thus pecked to death by others.

What does it mean to live in exile? How does exile affect the one? How is the one re-formed? What is exile? When does it end? What is the difference between refugee, expatriot, deportee, emigrant? What is the difference between those who moved with their roots, and those who are left with no roots at all? Does not each of us live beyond borders in one way or another?

The Painted Bird is American-Slovak-Polish coproduction. Choreographer and director Pavel Zuštiak, living in New York, joined forces with Slovak dancer Jaro Vinarsky and music composer Christian Frederickson from the US. As in the previous works, his specific poetics is traceable in this performance as well: mysterious, multi-layered surreal images charged with emotional power.

Pavel Zuštiak, born in Košice, is a choreographer and sound designer living in New York. He graduated at the University of Economics in Košice, and studied dance composition and production in Canada and Amsterdam (School for New Dance Development). In New York 2003, he founded dance theatre PALISSIMO, in which he works as an artistic director, director and choreographer. He was awarded Prince Grace Foundation Residency Award and Princess Grace Choreography Award (2007). He has been nominated for Alpert Award 2010.

www.palissimo.com

SATURDAY, July 24

11:00 – Meeting of Slovak Dance Community

Slovak dancer and choreographer Jaro Viňarský initiates meeting of Slovak professional dance scene representatives. After creating web page (http://slovakcontemporarydancescene.ning.com/), this meeting is a next step in formalizing dance community in Slovakia. At the meeting, he will present his vision of development of contemporary Slovak dance, and comment on what can be done to improve conditions for creation and mobility of dance productions around Slovakia and abroad, what kind of cooperation could be fostered within East-European cultural space etc. Guests from New Web, Czech Republic, and representatives of organization for development of contemporary dance in Lithuania – Lihuanian Dance Information Centre, are invited.

15.00, S1

Squits and Nymphomaniacs – Flashback show

Theatre-film retrocomedy (35 min.) about searching for an artistic vision in post-socialist chaos. Live spots with intervals of five years.

Huysmans and amarylis, sexual dream, Czech lion film nominations, nice blue toilet bowl, sex in public space, shrinked underwear from Bordeaux and waiting. All this and more can be found in theatre film Squits and Nymphomaniacs, which depicts the life of artists community waiting decades to kick off. Through old-fashioned topics and expressing means, the film reflects the world of surviving values of pre-November society, Czech culture and language as its inherent part.

Script: Anna Grusková, Ingrid Hrubaničová, Vlado Zboroň

Slovak and Czech language, English subtitles.

17.00, galéria a S1

Mio – Mio (Beňačka & Piaček, SK): Malevich – Malevich & Zbojníci

Malevich-Malevich is an instant chamber opera inspired by the work of Kazimir Malevich, and was produced within project Supremalevich in November 2009. It can be seen as transmutation of essential ideas of suprematism into sonic and theatrical form.

Opera was broadcast live, streaming from a small flat in Bratislava into concert hall in Dessau, in which some passages were projected onto the big screen.

Condensed libretto of instant chamber opera Zbojníci is based on the crucial scenes of Giuseppe Verdi and Andreu Maffei’s opera, written according to Schiller’s Bandits. In performance, the most modern methods are used – softwares and devices – e.g. reading software, Clanger Theremin, effect processors (Zoom H4, Zoom 9002), mobile mini-devices (Nokia N81, Mio P560, Asus Eee), mass scenes created by multi-lingual GPS navigation, and other.

Mio-Mio, two learned Slovak artists, nicknamed Woofer and Tweeter, use special software Clanger Theremin for their performances. They create sound with the aid of small hardware devices Mio DigiWalker P560. Glissandos are characteristic feature of their pieces – whereas Woofer specializes in frequency scale of 20-200 Hz and Tweeter 201-20000 Hz.

www.myspace.com/miomio2008

http://www.marekpiacek.sk/mio-mio

19.00, S2

Divadlo SkRAT (SK): Zvyšky (Remains)

Play about persistent attempt for statement, search for new understanding, something unexpected, unheard of, but also about who is loved by camera, and how good live relationship works.

In the latest theatre piece by SkRAT, two lines of creative methods merge – theatre of images (Mŕtve duše) and text-based theatre with their typical, tragicomic and “kitchen-like” mundane poetics.

„It is as if theatremakers were drawing attention to the remains of meanings, words, feelings, emotions. As if they were trying to emphasize that the remains, which can stand for fragments, are interesting. That they speak of many things. That the remains speak of the former whole…“ (Juraj Šebesta, IStheatre)

Independent theatre SkRAT has become a cult theatre thanks to its unique poetics, playscript and the troupe members. It is a kind of devised theatre, working with their own issues and texts, emerging in rehearsals. Apart from two directors (Ľubomír Burgr and Dušan Vicen), actors are often co-authors.

Activities of Theatre SkRAT are linked with Contemporary Opera Association, which was founded in 2000. As one of the co-founders of Associations A4, it has its home scene in centre for contemporary art A4 – zero space in Bratislava.

www.skrat.info

21.00, S1

Theatre from the Passage and Jaro SPRING Viňarský (SK_BE): 3 x (A)

A – as the first letter of the alphabet

A – as the first element

A – as the first cause

Picasso once said “I am not looking for – I find”. It is in this manner that the performance 3 x (A) by Theatre from the Passage is (being) made. Its actors (dancers) often declare their natural relationship to movement and contemporary dance through intimate experience. Danka through the story of a lemon canary, Hudy through the jungle when realizing the man’s world and own feelings, resonating with this world, Trentor through looking for the ways how to hug – “in what other way can one hug, can one feel one another?”, Ľubka and Michal search for the ways to get closer to each other.

Three times (A) stands for an endless thread of possibilities how to express oneself.

Theatre from the Passage is a professional community theatre, which is the only one working with mentally handicapped people. By means of its activities, it links the cultural, artistic and social spheres. Since 1995, it has existed as civil association based in Banska Bystrica, in 2005, it was part of Theatre Institute (under the umbrella of the Ministry of Culture), and nowadays, it is a municipal theatre. So far, the group has produced 15 performances, made a feature film and several documentaries, created their own system of education for mentally handicapped people. With their performance Protected territory, they toured the US in 2009. They organize International theatre festival Arteterapia. 3 x (A) is their first cooperation with dancer Jaro Viňarský.

Jaro Viňarský, dancer and choreographer, is one of the few “returned”. He worked in Prague and Brussels (cooperation with choreographer Karine Ponties), currently living and working in Slovakia. In 2001 and 2002, he won second place at Jarmila Jerabkova contemporary dance choreographers’ competition (Sorton, Nikdy nezaliaty čaj). In 2006, he was awarded the Audience Prize at the Czech Dance Platform, and the Sazka Prize for “Discovery in Dance”.

http://www.divadlozpasaze.sk/www/3xA.html

Arnošt Krysařík after show with actors from Theatre from the Passage.

22.30, S3

concert

SUNDAY, July 25

11:00 – 13.00 – Program Grundtvig: Learning partnerships – meeting

14.00 – Cultural picnic under Rondel – meeting of artists and representatives of cultural centres from Slovakia and abroad, presentation of projects, exchanging ideas

15.00, S1, projections

Documentary on Aleš Votava

Walls are high and thick (documentary, directed by Juraj Johanides, English subtitles, 100 min.)

Documentary on Aleš Votava, who deceased premature (3. 8. 1962 – 8. 5. 2001), and who enrinched the Slovak artistic scene with his inventive spirit. Aleš Votava was extraordinarily hard-working. He died aged 38, yet until that time he made scenographies to 51 classic theatre performances, 29 operas, 13 ballet performances and 12 for Theatre GunaGU. He had 13 exhibitions, and was awarded 4 times the Prize DOSKY for the best performance of the season in Slovakia, and once the Czech Prize of Alfred Radok. He designed scenes for professional theatre in Slovakia, Czech, Hungary and Italy. His works got the Slovak scenography closer to the world trends.

By means of Votava’s graphic works, spectators can have a glimpse into the life of this unique personality, into the world of his beloved opera and theatre as such, and to go through his childhood, adolescence, lovers up to his premature death. Film does not avoid mentioning the difficult times of search for one’s identity, the times of (non)collaboration with the former regime. Several well-known personalities of the Slovak and foreign cultural scene are interviewed, and talk about their relationship to Aleš as a friend and a colleague. These are Martin Huba, Milan Čorba, Dagmar Poláčková, Vladimír Morávek, Gintaras Varnas, Roman Polák and many others.

17.00, S2

Milan Loviška (SK_CZ): My Art: Who´s Frank?

An avantgard and egocentric cabaret show that has been decadently emptied! Popculture as a source for an individual’s identity. Reflection on ego-industry.

Performance reflects the impact of popculture and consumer society life style on one’s own personality. People today, being attacked by media and information freedom, can only hardly find an answers to questions such as: “Who am I?”, “Who do I want to be?”, “Who can I actually become?”. Ego, its power and size, is the only value… MyART: Who’s Frank is a multigenre performance transgressing the form of contemporary dance theatre and the aesthetics of contemporary dance. Apart from dance or music, the creator works with text and object, and puts emphasis on an artistic visual side.

Milan Loviška is a Slovak dancer and choreographer living in Prague. He graduated at dance conservatory Duncan Centre in Prague, studying contemporary dance and dance theatre. During this time, he spent his study period at School for New Dance Development in Amsterdam. Currently, he is about to graduate from psychology at the Faculty of Philosophy, Charles University in Prague.

18.00, S1

Katarína Rampáčková (SK_CZ), Lea de Toffol (CH): Lonely Bones

Two women walking on the road of loneliness in parallel worlds.

Unexpected encounters, sudden partings, fragility of being.

Dance theatre performance, in which the border between human naivity and the real cruel world is depicted by means of movement, poetry and music. Restless performance is charged with unclarity, shadow, something veiled, which requires the spectator to follow the (un)plot. with no physical interaction, it requires the mental one. Constant attractions, and stimuli, agressive and poetic, force the spectator to be present, to be aware and perceptive. Performance depicts loneliness in its various forms, poetic, playful, alienated, circus, mundane… Once seen as solitude, other times as freedom. No measures, no judgements. Just solitude as such. Solitude, which has been here ever since, and always will be.

Katarína Rampáčková and Lea de Toffol graduated from physical acting at Swiss school Scuola Teatro Dimitri. Before that, Katarína Rampáčková graduated from bachelor’s degree in acting at the Academy of Arts in Banska Bystrica. Currently, she is living and working in Prague as choregraphers and dance teacher. Lea De Toffol studied movement pedagogy in Switzerland, later worked in German theatre Postupime as costume/scene designer assistent. Currently, she is working on various theatre projects.

19.00, S2

Stanislav Dobák, Peter Šavel (SK_BE): One for you, two for me (S2)

Dance performance, which explores the space of interpersonal relationship, its field lines, games, borders. The black hole on stage, barking at the beginning, two lights, two dancers in emptiness, large space.

How can we interconnect our ideas? Where is the border between agreement and disagreement? We try to translate our questions into the physical level, which is the main focus of our creative work. A constant shift between you and me. You and us, me and me and him and you and me and him… I challenge you, you challenge me. Even if I don’t like it, will I still do it for you? Do it for us?

„Personal things are personal, so don’t ask us anything personal, because we don’t take it personal.“

Peter Šavel from Nitra and Stanislav Dobák from Poprad are fresh graduates at Brussel’s school P.A.R.T.S. (The Performing Arts Research and Training Studios), finishing the second study cycle focused on research and authorial creation.

Arnošt Krysařík After show with dancers – Peter Šavel, Stanislav Dobák, Katarína Rampáčková and Lea de Tofol