Hviezdy a underground, alebo svetové premiéry a limitované edície na KioSKu

Identitu si tvoríme podľa výrazných prvkov osobnosti. Tie určujeme subjektívne a nemusia mať s pravdou nič spoločné, vystavujeme ich však do popredia, hrdíme sa nimi a prezentujeme ich ako výraz svojej jedinečnosti. Festivaly (aj KioSK je festival) dávajú do popredia (niektoré budujú, KioSK dúfame nie) tú identitu, ktorá stojí na výrazných menách, alebo exotoch. Aj my máme svoje hviezdy, guilty pleasures a divnolásky, ktoré tlačíme. Keďže sa jedná o slovenské, svetové premiéry, jediné uvedenia, čiže zážitky, emócie, podnety, ktoré inde nezažijete, oplatí sa napísať o nich správičku.

Newyorčan Pavel Zuštiak vytvoril na Stanici prvú časť trilógie The Painted Bird s názvom Bastard. Po štyroch rokoch (dva mesiace potom, ako si prvá časť našla cestu aj do SND), privezie KioSK jeho druhú časť – Amidst. Silné prepojenie formy s obsahom buduje pôsobivú zmyslovú inštaláciu, ktorá prepája živé vystúpenie tanečníkov, hudobníkov a videoprojekcie do jedného tvaru, ktorého súčasťou sa stáva aj divák, voliac si sám svoje miesto na scéne. Predstavenie, kde okrem živých vystupujúcich účinkujú aj projekcie, je jedno z technicky najnáročnejších, aké sme kedy na Stanici uviedli. Vďaka skutočným hudobníkom a tanečníkom však živá produkcia prevláda nad digitálnou.

Jozej Fruček začal svoju nekonečnú inštaláciu v Žiline, kde sa narodil. V rámci KioSKu ju neukončí, ale opätovne začne - svetová premiéra série fyzických inštalácií pod názvom Nekonečná inštalácia vyrastá z miesta, priestoru a nálady Novej synagógy. Fruček si na seba berie ťažkú úlohu, a to doslova. Niekoľko hodín bude prekladať veľké drevené kláty z jednej kompozície do druhej. Čistota akcie v priestore s historickým a umeleckým nánosom neotvára žiadny rozsiahly koncept, ale svojou jednoduchosťou otvára základné otázky týkajúce sa zmyslu a hodnôt umenia a práce.

Ak už píšeme/čítame o premiérach, tak vlastne sa nimi KioSK len hemží. Bakkheia – totálna a svetová premiéra nového projektu Petra Šavela, Soni Ferienčíkovej, Terezy Ondrovej a Gyula Cserepesa. Rovnako ako Tri rozprávky na dobrú noc z Cirkusu Paciento. Na Slovensku sa prvýkrát objaví aj W memorabilia od RootlessRoot Company, ∞ Divadla D’Epog, Žízně Martina Talagu, svetovú premiéru budú mať dva tanečné filmy Stana Dobáka. Tento rok sa KioSK nesie vlastne len v nových zážitkoch.

Druhou výraznou osou sú inštalácie/predstavenia/performancie, ktoré sa odvracajú od masovosti a na svojho diváka sa obracajú priamo, zoči voči. Vďaka špecifickému kontaktu sa jedná o limitované edície a vidieť ich môže striktne obmedzený počet divákov. Najlimitovanejšími sú Tri rozprávky na dobrú noc – ich odvážnosť spočíva v troch bodoch: 1. sú určené pre desiatich divákov, 2. sú určené pre deti, 3. konajú sa až po zotmení, kedy väčšina detí spí. Ak máte odvážne dieťa, ktoré má rado nočné dobrodružstvá, odporúčame ho prihlásiť vopred.

Nemecko-slovenský projekt KEUNERLANDbeta zvyšuje latku a je určený pre 15 divákov – alebo skôr 15 tvorcov. Nejedná sa o predstavenie, skôr workshop s performatívnym nádychom, kedy „diváci“ pripravujú s „tvorcami“ predstavenie Keunerland na podklade Brechtových textov. Ak text pojednáva o hlade a nutnosti nájdenia si obživy, je tvorba založená na príprave obeda. Prihlásení účastníci sa zadarmo najedia a vyslúžia si svoje meno v titulkoch na záver predstavenia.

Popri týchto lahôdkach vyzerá Divado D’Epog ako masová zábavka. ∞ sa môže konať len raz a pre šesťdesiat divákov. Prvé predstavenie v Novej synagóge, súbor, ktorý sa minulý rok výrazne pobil o pozornosť diváka a najdiskutovanejší titul festivalu vôbec. Necháte si ho ujsť? Viac ako polovica návštevníkov KioSKu bude musieť – žiaľ. Preto odporúčame rýchle rezervácie.