Piatok, 28. júl

11.00 ParkStan

DiskoFórum

DiskoFórum

120´
English friendly

Nový divák“ – umenie vhľadu

Pýtať sa na pozíciu súčasného diváka je možné na základe v divadelných teóriách známeho diváckeho paradoxu – a síce, že niet divadla bez diváka.
Akého diváka dnes formuje divadelno-performatívna scéna a aká je skúsenosť diváka s touto scénou? Má sa iba dívať alebo má byť jeho pozícia úplne zmenená na pozíciu účastníka a čo to znamená? Má si držať odstup alebo ho má stratiť? Má byť divadlo miestom zobrazovania alebo komunikácie? O čo sa tvorca snaží ak chce diváka vtiahnuť a čo na to divák? O aké vzťahy a vzdialenosti v mieste a čase divadelnej udalosti ide a kto je kto? A čo ak spochybníme hierarchiu rolí tvorca-divák, protiklady medzi pozeraním a konaním, pasivitou a aktivitou, odstupom a priblížením?

Tieto a mnohé ďalšie otázky nie sú nové, no poďme ich spoločne opäť nastoliť v kontexte témy Kiosku 2017. S jubilejným rokom festivalu prichádzame aj s novým diskusným formátom, v ktorom nepôjde o hodnotenie, kritiku alebo analýzu predstavení – no možno na ne referovať – ale o živý dialóg na tému pozície diváka v súčasnom divadelno-performatívnom umení. Stretnime sa v prvom rade ako tí, ktorí sa pozerajú a majú vlastnú skúsenosť s touto pozíciou. V dvoch diskusných blokoch nie je cieľom nájsť spoločný konsenzus alebo sa navzájom presviedčať. Ale inšpirovať sa. DiskoFórum nie je teoretickou a kritickou platformou. Je skôr „lingvistickou diskotékou“ vypovedaných postojov, názorov, myšlienok, úvah či zamyslení nahlas.

menej

11.00 – 19.00 Nová synagóga

Mária Júdová, Andrej Boleslavský: Dust
performance / virtuálna realita

Mária Júdová, Andrej Boleslavský: Dust

performance / virtuálna realita

no language barrier

Dust je 5 minút dlhý výlet vo virutálnej realite, ktorý pozýva diváka zažiť tanečnú performance z perspektívy samostatnej častice cestujúcej vesmírom. Divák používa headset virtuálnej reality (VR), aby sa dostal do bezprostrednej prítomnosti tanečníka a spolu s ním prežil predstavenie v jedinečnom vizuálnom a fonetickom výsledku.

Dust je skúsenosť s mixovanou realitou, ktorá spája skutočné a virtuálne svety a vytvára nové prostredia, v ktorých fyzické a digitálne existuje a pracuje v reálnom čase. Konkrétnejšie spája živý prúd informácií s virtuálnym prostredím vytvoreným volumetrickým spracovaním a týmto spôsobom sa snaží divákovi sprostredkovať virtuálnu realitu cez vizuálny, fyzický a emocionálny zážitok.

Dust je VR v miestnosti, ktorá na rozdiel od VR pri ktorej sa sedí, alebo stojí, dovoľuje divákovi skúmať virtuálne prostredie fyzickým pohybom v priestore. Pomocou kombinácie pohybu a sledovania VR headsetu posúva diváka do série intímných momentov, v ktorých prežíva pocit objavovania a prítomnosti.

Koncept / tvorba / programovanie: Andrej Boleslavský, Mária Júdová
Kreatívna produkcia: Carmen Salas

www.vrdust.org.uk
www.mariajudova.net
www.id144.org

menej

13.00 Stanica, Park

Joga / Shanti centrum

Joga / Shanti centrum

60´
English friendly

Rannú jogu s Mušnulou praktikuje dnes kdekto, ale poobednú jogu so žilinským Shanti centrom praktikuje tiež kdekto.

www.shanticentrum.com

menej

13.00 Bar Nová synagóga

PlaST a Anténa
industry program

PlaST a Anténa

industry program
120´
in Slovak

Téma diskusie/stretnutia: 

moje umelecké dielo
a jeho miesto v programovej skladbe slovenských kultúrnych centier 

Minulý rok sme predstavovali na Kiosku novovzniknutú Platformu pre súčasný tanec (Plast), ktorá si dáva za úlohu zastrešiť, prepojiť, navonok komunikovať a podporovať súčasný tanec a tanečníkov v lokálnom a medzinárodnom kontexte.

Anténa je sieť kultúrnych centier a organizácií, ktoré pôsobia v oblasti nezávislého súčasného umenia a kultúry na Slovensku. Vyvíjame aktivity smerujúce k zlepšovaniu pozície nezávislej kultúry v spoločnosti.

Aké sú možnosti vzájomnej spolupráce? Kto komu môže v čom pomôcť, kde sú spojitosti a kde rozdiely? Je (slovenský) súčasný tanec dostatočne uvádzaný v slovenských kultúrnych centrách alebo na kamenných scénach? Jedná sa o spoločné alebo rozdielne aktivity? Nielen na tieto otázky a zadania budú komunikovať členovia oboch platforiem.

menej

16.00 Stanica, S2

Tomáš Danielis: Mainly Love
súčasný tanec

Tomáš Danielis: Mainly Love

súčasný tanec
52´
no language barrier

Mainly Love je viac i menej úsmevný somatický portrét autokratickej osobnosti, ktorý spája tanec, úryvky z oznámenia na kandidatúru prezidenta a rozhovorov so sexuálne zneužitými ženami, IR sledovací systém, poéziu či komplexné vizuálne prostredie.

Mainly Love si kladie otázky mechanizmu moci v spoločnosti. Snaží sa nazrieť pod povrch jednotlivých udalostí a interpretovať polohu jednotlivca, v ktorej sa mieša strach, agresia či únik. Predstavenie tematizuje potrebu a motiváciu využívania moci k manipulácii.

Mainly Love pracuje so skúseným, odvážnym a pripraveným divákom. Ak pracuje na obsahovej úrovni s témou manipulácie, pozýva diváka byť manipulovaným, ak pristúpi na podmienky, ktoré pramenia z formy, ktorú autor používa. Tento trip sa tak môže skončiť ako fantastická jazda vo virtuálnej realite, alebo kafkovský občan, sediaci pred prvými dverami do súdu.

Choreografia a tanec: Tomáš Danielis
Hudba: Ľubomír Panák
Poézia, hlas a editovanie rozhovorov: Zuzana Husárová
Svetlá: Milan Slama & Tomáš Danielis
Vizuálne prostredie: Alexander Nantschev & Tomáš Danielis

Premiéra: 9. 12. 2016, Theater am Lend, Graz
www.tomasdanielis.com

TEASER

menej

17.30, Stanica, S1

Marika Smreková, Matěj Nytra a HaDivadlo: Ice Pøz
scénická esej

Marika Smreková, Matěj Nytra a HaDivadlo: Ice Pøz

scénická esej
60´
Czech with English subtitles

+Inhabiting the Space: Q&A I.

Umiestnenie, priestor, stiesnenie, únik. Realita medzi snom, možnosťou a hmotou. Myseľ wwwirtuálne migruje, pátra, hranice voľnosti sa (ne)stenšujú. Ľadový com.takt odoláva rozpojeniu. No Input Signal. Log(os) out…

Wirtuálna diskusia v súboji s fyzickou ťarchou: proces odzbrojenia, zhmotnenia. V sieti duplikovanej skutočnosti strácame pevnú pôdu pod nohami, emócie, chyby a žiale sa v realite zamaskovať nedajú. Google Street View ako náplasť pri post-erasmovej nostalgii? Tŕne v koži vymazané vo vizuálnych filtroch? Kde nájsť „escape“ von – späť k nultému bodu, k jedinečnosti?

Autorská esej v priestore o fenoméne migrácie a virtuality.

Postinternetová epopej na tému ničenia prítomnosti a jazyka je jedným z prvých, ak nie prvým počinom kamenného divadla na scéne Kiosku (projekt je však scénou zastrešený len produkčne, ostatná časť padá do nezávislej tvorby). Princíp tvorby textu na objednávku a následnej práce s ním spolu s dramaturgom je pre české divadlo častý, ale pre slovenské stále odsúdený len na veľké scény (česť výnimkám). Z hľadiska práce s a pre dramatický text sa jedná preto krok smerom, ktorý je pre nás natoľko dôležitý, aby sme ho prijali, aj na úkor kamennosti divadla, za svoj kus, patriaci do nezávislého divadla. 

Autor: Matěj Nytra a kol.
Réžia: Marika Smreková
Výprava: Jana Tkáčová
Hrajú: Jiří Svoboda, Zbyšek Humpolec, Anna Čonková, Radim Brychta

Premiéra: 19. 2. 2016, HaDivadlo, Brno
www.hadivadlo.cz

menej

19.00 Elektrárne

Peter Gonda a kol.: Rilato
realizmus

Peter Gonda a kol.: Rilato

realizmus
50´
in Slovak

Predstavenie vzniklo priamo pre festival Kiosk, na základe otvorenej výzvy, ktorá bola adresovaná piatim slovenským tvorcom. Pre predstavu počiatku a konca pridávame aj časť popisu predloženého projektu od samotného autora:
… Cítim, že pri práci s nehercom v divadle musí existovať ešte mód, ktorý (bez komplikovania tohto rozdelenia) nie je ani dokumentárny, ani fikciou. Myslím, že túto tretiu cestu som v niektorých chvíľach nakrátko našiel, ale nikdy som sa jej programovo nevenoval. Ak teda skutočný človek na javisku nezdeľuje ani svoj príbeh a zároveň nereprezentuje inú postavu, čo tam potom robí ? Môj návrh je, že rieši problém. 

Ako prebieha koordinácia a konfrontácia názorov, hľadanie konsenzu v rôznorodej skupine cudzích ľudí? Ako skupiny riešia problémy? Nápad do Žiliny spočíva v myšlienke so skupinou účastnikov pracovať na formáte performance, ktorá by na javisko postavila skutočných ľudí, ktorí v skutočnom čase hľadajú riešenie nejakého reálneho problému (ktoré môžu hneď vykonať), alebo sa snažia dosiahnúť nejaké rozhodnutie resp. konsenzus. Dôraz sa nekladie na ich životy, ani na konanie postáv (lebo žiadne nereprezentujú), ale v ideálnom prípade by sa pred divákom mal odohrávať spoločenský proces, ktorý v reálnom čase operuje na ľudskom substráte. …

Koncept / réžia: Peter Gonda
Scénografia: Matěj Sýkora
Produkcia: Barbora Jombíková
Na vývoji sa podieľali: Simona Baková, Ivana Rumanová, Terézia Klasová, Margaréta Fehérová
Účinkujú: Tibor Blšťák, Damini, Tomáš Hrebeň, Eva Janoušková, Johy, Anton Kováčik, Alex Krámová, Maggie, Róbert Remiáš, Jozef Vrábel

Premiéra: 27. 7. 2017, Kiosk festival, Žilina
www.gnd.sk
www.stanica.sk

menej

19.00 ParkStan

Petra Tejnorová, Tereza Ondrová a kol.: Haló? Je tam někdo?
film

Petra Tejnorová, Tereza Ondrová a kol.: Haló? Je tam někdo?

film
45´
English friendly

Ako vidia svoj život dnešné deti? Čo by povedali o sebe, o ľuďoch a celej zemeguli tým, ktorí možno žijú na iných planétach alebo vo vesmíre? Ako by im opísali alebo jednoducho vysvetlili, čo je to tanec? Na čo by sa ich spýtali? Krátky dokument je určený dospelým aj deťom, ktorí milujú sci-fi, tanec a ďalšie dobrodružstvá.

Autormi dokumentu sú žiaci prvého a druhého stupňa základnej školy (Helenka, Franta, Luka, Adéla, Lenka a ďalší) v spolupráci s tanečnicou a choreografkou Terezou Ondrovou, režisérkou Petrou Tejnorovou, kameramanmi Marekom Bartošom a Dominikom Žižkom a produkčnou Luciou Račkovou.

menej

20.00 Nová synagóga

Odivo: Stopy v pamäti
vizuálna performance

Odivo: Stopy v pamäti

vizuálna performance
40´
no language barrier

+ Inhabiting the Space: Echo II.

Stopy v pamäti vychádzajú z osobnej skúsenosti inscenátoriek – ich bratom bola diagnostikovaná paranoidná schizofrénia. Prvotným zdrojovým materiálom sa stali klinické znaky a prejavy tohto chronického duševného ochorenia. Vznikol asociačný beh na hranici svetla a tmy, ticha a zvuku, ktorý odráža stopy v pamäti, stopy v tele.

Osobné témy sú to, čo dokáže Odivo a jeho rôzne výrastky spracovávať na slovenskej scéne asi najlepšie. Ich osobné je však politické a angažované. Bez známky pátosu, naviac priamo šité na telo, riešenie seba samého, na hranici herectva a performerstva. Aj keď no dramaturgy, no responsibility, ich hĺbka ponoru nestráca pre diváka na zrozumiteľnosti a dokážu odstrániť balast. Odivo tak prepája všetky témy posledných Kioskov, preto sú pre nás rekapituláciou deviatich ročníkov. Aj keď nechávajú diváka na pokoji a pracujú len so selekciou – obmedzenou kapacitou, je dosť možné, že na budúci rok …

Námet, koncept, realizácia: Mária Danadová, Monika Kováčová
Hudba: Ján Fiala
Výtvarná spolupráca: Juraj Poliak
Pohybová spolupráca: Martina Hajdyla Lacová
Výroba bábky: Pavol Rosenberger
Kostýmy: Viktória Jehlárová
Účinkujú: Mária Danadová, Monika Kováčová a Ján Fiala

Premiéra: 24. 1. 2017, Záhrada – centrum nezávislej kultúry, Banská Bystrica
www.odivo.sk

menej

20.30 Stanica, S1

Marika Smreková, Matěj Nytra a HaDivadlo: Ice Pøz
scénická esej

Marika Smreková, Matěj Nytra a HaDivadlo: Ice Pøz

scénická esej
60´
Czech with English subtitles

Umiestnenie, priestor, stiesnenie, únik. Realita medzi snom, možnosťou a hmotou. Myseľ wwwirtuálne migruje, pátra, hranice voľnosti sa (ne)stenšujú. Ľadový com.takt odoláva rozpojeniu. No Input Signal. Log(os) out…

Wirtuálna diskusia v súboji s fyzickou ťarchou: proces odzbrojenia, zhmotnenia. V sieti duplikovanej skutočnosti strácame pevnú pôdu pod nohami, emócie, chyby a žiale sa v realite zamaskovať nedajú. Google Street View ako náplasť pri post-erasmovej nostalgii? Tŕne v koži vymazané vo vizuálnych filtroch? Kde nájsť „escape“ von – späť k nultému bodu, k jedinečnosti?

Autorská esej v priestore o fenoméne migrácie a virtuality.

Postinternetová epopej na tému ničenia prítomnosti a jazyka je jedným z prvých, ak nie prvým počinom kamenného divadla na scéne Kiosku (projekt je však scénou zastrešený len produkčne, ostatná časť padá do nezávislej tvorby). Princíp tvorby textu na objednávku a následnej práce s ním spolu s dramaturgom je pre české divadlo častý, ale pre slovenské stále odsúdený len na veľké scény (česť výnimkám). Z hľadiska práce s a pre dramatický text sa jedná preto krok smerom, ktorý je pre nás natoľko dôležitý, aby sme ho prijali, aj na úkor kamennosti divadla, za svoj kus, patriaci do nezávislého divadla.

Autor: Matěj Nytra a kol.
Réžia: Marika Smreková
Výprava: Jana Tkáčová
Hrajú: Jiří Svoboda, Zbyšek Humpolec, Anna Čonková, Radim Brychta

Premiéra: 19. 2. 2016, HaDivadlo, Brno
www.hadivadlo.cz

menej

22.00 Stanica, S2

Debris Company: Únos Európy
súčasné divadlo

Debris Company: Únos Európy

súčasné divadlo
45´
in Slovak

Mytologický príbeh o únose Európy je príbehom o kráse, naivite, túžbe, o všemohúcnosti a hodnotách, ktoré pod vplyvom mnohých okolností a rokov vystrieda strach, paranoja, úpadok a chaos. Rovnako je to aj príbeh o kontrastoch, fenoméne uzatvorenosti do vlastného sveta, ktorý sa konfrontuje so svetom nomádov, migrantov / putujúcich, kde stret tak rozdielnych svetov predznamenáva otroctvá, vojnu, smrť a krviprelievanie. Dnešná Európa sa stáva doslova naplnením a zreálnením aj starogréckej mytológie. Únos Európy sa zo symbolickej roviny presúva do roviny skutočnosti. A za všetkým tým stojí vždy človek. Alebo je to inak?
Kolektív

Zrazu stojí Boh, ktorý sa stal človekom, uprostred púšte. Pocíti neznesiteľné teplo, pocíti smäd, pocíti viac. Začína pochybovať o svojom rozhodnutí. Zbadá hada, ktorý sa pred ním zastavil a fascinovane ho pozoruje. Bez problémov sa nechá chytiť. Boh sa rozhodne, keďže sa ako človek musí rozhodovať, že sa na tom hadovi obesí. Ale na púšti nerastie jediný strom. Je tiež otázka, či existuje strom, ktorý by udržal Boha.

Boh sa vydal s hadom v ruke k moru, aby sa preplavil na prívetivejšiu pevninu. Keď však konečne prišiel k lodi pýtali od neho pas. Jeho odpoveď Som kto som, na vyhlásenia, že bez pasu neexistuje, že je len hovno, vyvolala búrlivý smiech. Ako sa to skončilo? Myslím, že sa tiež utopil.
Peter Lomnický

Réžia: Jozef Vlk
Autor: Peter Lomnický
Dramaturgia: Dáša Čiripová, Martin Hodoň
Kostýmy: Katarína Holková
Scénografia, výtvarné riešenie, svetelný dizajn: Ján Ptačin, Jozef Vlk
Kompozícia hudby: Vladislav Šarišský
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Produkcia: Martina Širáňová
Účinkujú: Stanislava Vlčeková, Martina Hajdyla Lacová, Sláva Daubnerová, Marián Prevendarčík
Hudobná realizácia: Spectrum Quartet – Ján Kružliak, Adam Novák, Peter Dvorský, Branislav Bielik

Premiéra: 29. 3. 2017, A4 – priestor súčasnej kultúry, Bratislava
www.debriscompany.sk

menej

23:30 Stanica, Bar

S.M.R.K.
krautrok8-bit

krautrok8-bit

S.M.R.K.
aka
Sýkora. Mirvis. Ryba. Kocour.
Stay Wild at Heart.

menej

00:00 Stanica, Bar

Dlab
afterparty

afterparty

Dlab

menej