SOBOTA, 25.7.
10.00 Stanica, ParkStan
Ranné fórum
Moderovaná diskusia s tvorcami predstavení z predchádzajúceho dňa. Moderátormi sú divadelná teoretička, dramaturgička a režisérka Maja Hriešik a choreograf a tanečník Jaro Viňarský. Svetelný dizajn predstavení budú hodnotiť svetelný dizajnér a divadelník Tomáš Morávek (Cz), svetelná dizajnérka a stážistka v Institute Světelného Designu Praha Ségolène le Contellec (Fr) a koordinátorka medzinárodného projektu European Lighting School Katarína Ďuricová (Sk).
11.00 Park Stanica
Divadlo koňa a motora: Žabáci
divadlo nielen pre deti
„Kvak! Kvak! Už to chápem, nie je dôležité byť najlepší na svete! Dôležité je mať kamarátov!“ Rozprávka o dvoch nerozlučných priateľoch, dvoch ľahko zmätených žabákoch, ktorí zažívajú kopec dobrodružstiev a problémov, ktoré se ale ako Laurel a Hardy zo zvieracej ríše snažia poctivo vyriešiť, aj keď im to vôbec nejde ľahko. Nikdy pri tom však nezabúdajú na dve dôležité veci: priateľstvo a zábavu. Známe rozprávanie ArnoldaLobela v akčnej bábkovej verzii pre žubrienky i ich rodičov.
„Voľnosť, náhoda, improvizovaná línia tvorby v exteriérovom prostredí v rámci vyprofilovanej poetiky. Tandem narába s jasnou antiiluzívnosťou, ktorú im poskytuje atmosféra ulice. Zdanlivá neexistencia pevného, fixovaného tvaru, vytvára žiadúcu, ukričanú dávku „anarchie“ so zjavnou bezstarostnosťou, slobodou nekonvenčného espritu i energickej provokácie neherectva dvoch režisérov.“
Miroslav Ballay: Cesty divadelnej imaginácie, Stretnutie 2015
Hrajú: Michal Hába a Šimon Spišák
13.00, Stanica, parkStan
Osobné≷politické v slovenskom nezávislom divadle a tanci
diskusný seminár
Diskusia, ktorá bude cez prizmu nerovnice osobné≷politické skúmať, aké témy v súčasnosti rezonujú v slovenskom divadle a tanci. Spolu s moderátormi Majou Hriešik a Jarom Viňarským sa zamyslíme, akú rolu má dnes divadlo a tanec v spoločnosti a aké sú individuálne voľby umelcov medzi týmto pólmi. Inklinujú skôr k osobným či umeleckým otázkam, alebo sú tu tendencie spoločensko-kritické, mienkotvorné alebo aktivistické? Kedy sa v umení osobné stáva politickým? Je každý verejný umelecký prejav automaticky politickým aktom? Odráža stav nášho súčasného umenia aj stav spoločnosti? Pokúsime sa o pohľad v širšom umeleckom kontexte, ale aj časovom a geografickom. Hosťami diskusie budú osobnosti z jednotlivých umeleckých oblastí, rovnako však každý aktívny účastník debaty.
16.00 Stanica, S1
Pominuteľné divadlo: 10 000. Evanjelium pre ruže
súčasná dráma
Nedopovedaná dráma o deťoch mŕtvych matiek, troch verziách jednej popravy a ružiach stratených v púšti, pre tri herečky a opernú speváčku.
V roku 1919 napísal Freud stať “Niečo tiesnivé” (Das Unheimliche). Tento pojem sa v nemeckej literatúre už nejaký čas vyskytoval a Freud využil Schellingovu definíciu nájdenú v jednom slovníku, podľa ktorej pôsobí tiesnivo to, čo malo zostať skryté, ale vynorilo sa na povrch.
Umberto Eco
Inscenácia je druhým divadelným projektom Maroša Rovňáka a spolupracovníkov zoskupených v neformálnom divadelnom súbore Pominuteľné divadlo.
Prológ k rozprávaniu protagonistiek hry 10 000 priamo či nepriamo konfrontovaných s násilím, tvoria detské úvahy o smrti, vyrozprávané ústami jednej z najmocnejších žien Európy 16. storočia. Prostredníctvom skúmania menej známeho diela slávneho francúzskeho maliara sa tragický príbeh druhého mexického cisára stáva estetickým problémom v rozprávaní historičky umenia.Miestami poetické, inokedy vedecky nezúčastnené či naopak osobné, až expresívne rozprávanie sa v závere hry mení na neverbálny hlasový prejav, ktorý je pokusom o zdieľanie neodovzdateľnej skúsenosti prostredníctvom univerzálneho metajazyka.
Príbehy vyrozprávané postavami divadelnej hry 10 000. Evanjelium pre ruže sa opierajú o dlhodobý výskum udalostí v mexickom meste Juárez (štát Chihuahua) prostredníctvom internetových správ, štatistík a publikácií investigatívnej novinárky Diany Washington Valdez a spisovateľa Charlesa Bowdena.
Scenár, réžia, scéna, kostýmy: Maroš Rovňák:
Hudba: Dominika Doniga, Maroš Rovňák
Svetelný dizajn a zvuk: Milan Slama
Účinkujú: Jana Oľhová, Mária Danadová, Dominika Doniga, Lenka Luptáková
16.00, Stanica, parkStan
Paralelné životy–pod dohľadom tajnej polície – Adam Hanuljak (SK / 2014 / 2 x 26′)
film
6 dielny televízny cyklus mapuje činnosť tajných polícií v komunistických totalitných režimoch 20. storočia v šiestich krajinách a cez divadelné spracovanie autentických príbehov otvára tému politickej moci v minulosti, praktík tajných polícií a ich vplyvu na životy ľudí. Pôvodný seriál RTVS vznikol v koprodukcii Mandala Pictures, DogDocs a Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra.
Slovensko – Samovražda v réžii štátnej bezpečnosti
Po tom, čo sovietske tanky v roku 1968 zmarili nádeje na reformy, nastalo v československu obdobie normalizácie. ŠtB sa horlivo venovala potieraniu opozičných názorových prejavov. Medzi hnutiami, ktoré vnímala ako nebezpečné, bolo aj hnutie podzemnej cirkvi. ŠtB sofistikovanými metódami zastrašovala členov a likvidovala kňazov tajnej cirkvi. Takzvané samovraždy a vraždy kňazov, ostávajú dodnes neobjasnené. Jedným z takýchto prípadov je aj „samovražda“ tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala z roku 1981.
Rumunsko – Nebezpečné deti
Nicolae Ceauşescu, ktorý v roku 1968 odmietol inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR a nadväzuje čulé diplomatické a ekonomické styky so Západom, v roku 1971 vydáva Júlové tézya začína budovať kult osobnosti a nastoľuje teror podobný stalinskému. Na jeseň 1981 sa na budovách mestečka Botosani objavilinápisy, ktoré hlásali: „Nebudeme už ďalej znášať nespravodlivosť v tejto krajine!” alebo „Slobodu! Chceme, aby boli rešpektované ľudské práva!” Ich autorom bol šestnásťročný stredoškolák Mugur Calinescu – jeho čin nebol iba nevinnou pubertálnou provokáciou, ale sčasti aj premysleným revolučným aktom, ktorým chcel Mugur osloviť široké masy.
Scenár: Adam Hanuljak, Ján Šimko, kamera
Srih: Peter Kotrha
Dramaturgia: Alexandra GunišováŠevčíková, Tomáš Kaminský
Hudba: Karol Mikloš
Produkcia: Peter Snadík, Anna Matisová, Tomáš Kaminský
17.30 Mariánske námestie
Divadlo koňa a motora: Othello is Black
„Som síce čierny, ale to neznamená, že mám čiernu dušu.“ Banálny príbeh o žiarlivosti alebo aktuálna dnešná otázka? V starom texte podobenstva o súčasnej sile demagógie, politickej, rasovej a inej. Stačí málo a stratíš vlastný názor, len preto, že ten cudzí je väčšinový. Potečie krv.
Projekt Othello is black pri svojom vzniku reagoval na problematiku šluknovského výbežku a bolo tvorené priamo pre toto miesto. Téma sa však ukázala aktuálna aj pre Východné Slovensko či Nitriansky kraj a predstavenie bolo nakoniec realizované vo viacerých oblastiach Čiech a Slovenska. Na základe drámy Othello rozpráva o (nielen rasových) predsudkoch, vykorenenosti, nebezpečí populistickej rétoriky a chce inšpirovať k pozitívnemu riešeniu.
Hrajú: Šimon Spišák, Michal Hába, Jindřich Čížek, Marie Švestková
18.30 Elektrárne
Stanislav Dobák, Jamie Lee: Dreams
Dreams je tanečná, filmová a fotografická inštalácia založená na príbehoch, obrazoch a spomienkach z našich snov. Realizačný tím projektu začal vytvárať podivné, surreálne a nezabudnuteľné reťazenia obrazov, nápadov, emócii a vnemov, ktoré sa nám objavujú v mysli keď spíme. Každú noc vstupujeme do tohto sveta, ale nikdy ho nemôžeme celkom pochopiť.
Sny nemôžu byť iné, ako subjektívne, zjavujú sa často vo fragmentoch, sú stručné, surreálne. Sny sú plné pocitov a živých skúseností, ktoré nesú témy, postavy, krásu, želania, obavy a spomienky. Sny sú hlasom nevedomia, kde bez tela a bez tiaže kráčame po tenkej hranici medzi realitou a imagináciou.
Tak ako vo sne, návštevník inštalácie nemusí nutne pochopiť logicky, čo sa deje, stačí, ak sa na toto dianie skúsi napojiť.
[19.45 odchádza z Elektrární spoločný autobus na Stanicu, pre účastníkov festivalu zdarma.]
www.memoryhouseproductions.com
www.stanislavdobak.com
20.00 Stanica Žilina Záriečie, S1
Maroš Rovňák: 10 000. Evanjelium pre ruže
súčasná dráma
20.00, Stanica, parkStan
Paralelné životy–pod dohľadom tajnej polície – Adam Hanuljak (SK / 2014 / 2 x 26′)
film
21.30 Stanica, S2
Debris Company: Clear
Existenciálne mystérium / monodráma
Jedna rozpoltená mysliaca bytosť. Obracia sa k vlastnej filozofii, prehodnocuje vlastnú minulosť, to čo už pozná, to, čo sa jej zdá samozrejmé, svoje skúsenosti, staré rany, názory na svet, postoje, morálku, aby v sebe objavila nové, pretože niečo jej tu nesedí.
Život a smrť, narodenie a umieranie, lono a hrob. Všetko je navzájom spriaznené – ničenie a tvorenie, plodenie a zabíjanie, slasť a najhlbší žiaľ. Boh erotiky je zároveň aj bohom smrti. Ale je to zároveň aj boh masky a hry. Alebo je v týchto privátnych hrách niečo, čo svet a jeho hercov objasňuje? To sú otvorené otázky.
Každý človek je bezvýhradne niečo, čo má svoj koniec. Alebo dokonca – každý je NAJVIAC konečnou vecou, ktorá na smetisko patrí. SOM KLAMANÝ ergo SOM: „Potrebujem metódu, nutne potrebujem metódu… všetko je tautológia, opakovanie premís. Matematika, metafyzika, náboženstvo. Pre mňa je skutočnosť ranná káva, pretože stimuluje moje zmysly…“
Pravda je to, čo je jasné a rozlíšené. Clear and Distinct alebo Klára a Distinkta. Jedna a druhá alebo tá istá? Telo a duša? Dve ženy, dve osi zrkadlovo rovnaké, vzájomné kolmé a pretínajúce sa v jednom bode, v jednom mužovi, Reném. X, y, z.
Text: Peter Lomnický
Réžia: Jozef Vlk
Dramaturgia: Dáša Čiripová
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Hudba: Jozef Vlk
Scénografia: Ján Ptačin
Kostýmy: Tom Ciller
Svetelný dizajn: Ján Ptačin, Jozef Vlk
Hrajú: Amos: Maríán Prevendarčík, Clara: Stanislava Vlčeková, Distincta: Nikoleta Rafaelisová
22.30 Stanica, S2
KioSK JamDance Session
improvizácia
Stanica a KioSK sú už roky miestom prepájania slovenských tanečníkov z rôznych kútov a s rôznou skúsenosťou. Tí sa teraz v jeden moment stretnú na scéne, aby v spoločnej improvizácii prepojili svoje rôznorodé pohybové tendencie. Intuitívne, bez akýchkoľvek nutností, priamo pred vami vytvoria meniaci sa obraz momentálneho okamihu. Niečo začne a niečo skončí…
Jediné zadanie, ktoré tanečnici dostali, je čas – do 5 minút a téma, ktorá je totožná s témou festivalu. Téma však nie je záväzná a čas v umení neexistuje. Zloženie tímu nie je jasné do posledného okaminu – každý môže prijať alebo odmietnuť účasť na mieste konania, až pokým nestojí na pódiu. Zapojiť sa naviac môžu aj hodudobníci a svetelní dizajnéri. Dvere sú otvorené všetkým umelcom zúčastneným na KioSKu.
Podľa poledných správ, sa do Jamu zapoja títo umelci: Jaro Viňarský, Kristína Chmelíková, Stanislava Vlčeková, Stano Dobák, Lucia Kašiarová, Milan Tomášik, Kamil Mihalov a Zuzana Juhasová. Tešíme sa na nich, vás!
23.00 Stanica, park
Cena za svetelný dizajn POČIN [POUČN]
Subjektívne ocenenie divadelných profesionálov za svetelný dizajn udelený pri festivale KioSK.
Ocenenie a oceňovanie umeleckých foriem je vždy veľmi diskutovanou témou. Poučn nie je o delení divadelných kusov na dobré a zlé. Poučn je o súhre ideí a samostatnej realizácii režiséra, dramaturga, choreografa, tanečníka a svetelného dizajnéra. Poučn je o komunikácii, možnostiach realizovať svoje sny a predstavy na javisku pomocou svetelných technológii v menšej či väčšej miere.
Do úlohy porotcov boli pre tento rok nominovaní: svetelný dizajnér a divadelník Tomáš Morávek (Cz), svetelná dizajnérka a stážistka v Institute Světelného Designu Praha Ségolène le Contellec (Fr) a koordinátorka medzinárodného projektu European Lighting School, Katarína Ďuricová (Sk).
S porotcami môžete svoje názory prediskutovať počas ranných diskusií v priebehu celého festivalu. Cena je organizovaná sieťou nezávislých kultúrnych centier Anténa.
www.antenanet.sk
24.00 Stanica, bar
Stroon
párty