for english scroll down

Jaroslav Viňarský: The Touch of the Open

in progress
Piatok 27. 7., 13.00 Bábkové divadlo

„Ja nemôžem rozprávať z miesta, z ktorého ma počúvaš a ty nemôžeš počuť z miesta, z ktorého k tebe hovorím. A nikto z nás nemôže počuť, z akého miesta k nám prehovára (tento) diskurz.“

Telo je miestom otvorenia, sprístupnením možnosti, potenciálom priamej skúsenosti bytia – je miestom absolútne jedinečných ľudských udalostí a fenoménov, akými sú narodenie, umieranie, prežívanie radosti, smútku, bolesti a utrpenia, myslenie, milovanie, sexualita, kýchnutie, smiech, plač, chvenie, vzlykanie, pamäť, zabúdanie…Cez telo si kladiem otázku a v tele na ňu hľadám odpoveď – KTO SOM?
The Touch of The Open je komplexnou, no vôbec nie jednoduchou výpoveďou. Vyhýbam sa jej jednoznačnému pomenovaniu či zaradeniu do niektorej zo stávajúcich divadelných, tanečných alebo performatívnych kategórii. Siaham radšej po označení sociálny a performatívny experiment – “esej performance”.
Ide zároveň o rozvíjanie vlastnej choreografickej metódy nového typu aktu choreografie, na ktorú je možné nahliadať ako na filozofiu tanca, čo je akási praktická filozofia tela, rovnako ako sa dá nazerať na filozofiu ako na choreografiu ideí a konceptov.
The Touch of The Open prepája filozofiu, umenie a spiritualitu. Vzniká z čistej urgencie a potreby tvoriť, ale aj z túžby zhmotniť krátky úsek posledných piatich rokov môjho života, v ktorom vo mne silno rezonujú témy fenoménu tela, telesnosti a vtelenia, a téma identity, konkrétne problém silnej identifikácie sa s telom, z ktorej sa rodí povedomie osoby a s tým spojené prežívanie pocitu oddelenosti.

„Úzkosť, túžba vidieť, dotknúť sa a jesť Božie telo, stať sa týmto telom, formuje Západné myslenie. A to je dôvod prečo sa telo, telesné, nikdy nemôže uskutočniť, najmä ak je pomenované a vzývané. Pre nás je telo vždy telom obetovaným: Eucharystia“

physicalarts-sk.com
@physicalartskok

_____

The Touch of the Open is mainly focused on research of performative and physical rehabilitation of thinking on body and identity, reflecting a complex historical influence (first of all religious and mostly Christian ideas and Cartesian dualism), but also it is an artistic and poetic expression of cultural-political-economical-social systems in the context of western civilization.

Main focus is on body as a concept of identity and on endlessly various ways we are thinking about ourselves – being in a body, identifying Self as a body which stands in the centre of our common mainly cultural case of created meanings of who we are and what life we live in the world and human society.  

Final piece in its form is meant to be structured and composed as a performative philosophical essay using various artistic mediums such as contemporary dance, classical music and dance, video art, physical theatre, happening, installation.