J. Piktorová, M. Stránská, T. Janypka: A to je zakázané?
Zákaz dodržíte alebo porušíte?
50 min.,
pohybová inscenácia (nielen) pre deti od 7 rokov
Predstavte si moment tesne pred hranicou zakázaného. Alebo naopak, tesne za hranicou úplne povoleného. To miesto na škále od „všetko je zakázané“ až po „všetko je dovolené“, ktoré má každá*ý z nás inde. Táto hranica sa mení s vekom, prostredím, výchovou či dobou, v ktorej žijeme a môže byť nepísaným pravidlom určujúcim hranice našej osobnej slobody. Vďaka nej sa môžeme učiť vzájomnému počúvaniu a rešpektu, definovaniu si vlastných osobných hraníc a zároveň sa aj inšpirovať. V predstavení A to je zakázané? sa autorky*ri zameriavajú na celú škálu činností od tých jemne nevhodných až po prísne zakázané a s hravosťou stierajú rozdiely medzi nimi.
A ako to máte vy? Je pre vás prirodzenejšie zákaz dodržať alebo ho porušiť?
Koncept, tvorba, interpretácia: Jazmína Piktorová, Markéta Stránská, Tomáš Janypka
Živá hudba a zvukový design: Pasi Mäkelä
Dramaturgia: Maja Hriešik
Scénografia, kostýmy a grafický design: Vendula Tomšů
Svetelný design: Zuzana Režná
Sprievodca procesu: Václav Kalivoda
Produkcia: Anna Gazdíková & ZDRUHESTRANY
Koprodukcia: Švestkový Dvůr Malovice
Coaching umeleckého výskumu: Benjamin Richter, Jean Gaudin
Partneri: Centrum choreografického rozvoje SE.S.TA, TELOCVIČŇA – Rezidenčné centrum pre tanec Bratislava, PLAST – Platforma pre súčasný tanec, Moving Station Plzeň, REZI.DANCE Komařice, Švestkový Dvůr Malovice, Divadlo Alfred ve dvoře v Praze
Projekt je realizovaný s finančnou podporou EU prostredníctvom Národného plánu obnovy Ministerstva Kultury České republiky, Hlavního města Prahy, Statutárního města Brna, ďalej vďaka podpore International Visegrad Fund v rámci rezidenčného programu Performing Artists Residency, Nové sítě z. s. a organizácie Johan, z. ú.
J. Piktorová, M. Stránská, T. Janypka: And that's forbidden?
Imagine a moment just before the line of the forbidden. Or, conversely, just beyond the very limit of what is permissible. That place on the scale from „all is forbidden“ to „all is permitted“ that each of us has elsewhere. This boundary changes with age, environment, upbringing or the times we live in and can be an unwritten rule that determines the limits of our personal freedom. Through it, we can learn to listen and respect each other, define our own personal boundaries, and be inspired at the same time. In the performance And it is forbidden? the authors focus on a range of activities from the subtly inappropriate to the strictly forbidden, blurring the distinctions between them with playfulness.
How about you? Is it more natural for you to obey the prohibition or to break it?