english friendly
performatívna inštalácia
Predstavenie Stopy v pamäti vytvorilo Odivo v roku 2017. Vychádza z osobnej skúsenosti, kedy bola bratom Moniky a Maji diagnostikovaná paranoidná schizofrénia. Pre Kiosk sa rozhodli v spolupráci s výtvarníkom a scénografom Jurajom Poliakom zasadiť jednotlivé scénografické elementy do nového priestorového kontextu a vytvoriť performatívnu inštaláciu. Juraj totiž pre potreby performancie stvoril drevenú podlahu zloženú zo 40-tich 8,7 kg ťažkých kusov pomaľovanej drevotriesky, zo 40-tich autorských obrazov. V začiatkoch tvorby na nich preniesol svoje náčrtky zo zápisníkov, v jej závere prenechal priestor „akčnej maľbe mopom“. Performeri odišli a samotná scéna predstavenia, spolu s vypchatou srnkou, doplnená množstvom sadrových kvetov, hracími strojčekmi, ktoré bývajú v pohľadnicových blahoželaniach, sa stáva miestom pre nové predstavenie, ktoré si však divák buduje sám, vo svojej imaginácii.
Priestor ako celok vyvoláva pocit postapokalyptického stavu. Kompozície nepripomínajú drámu, ľudia nemuseli toto prostredie opustiť náhle, pod vplyvom katastrofy, skôr to pôsobí tak, ako keby z neho postupne vymizli, rozpustili sa v čase. Akoby tu scénografia zostala stáť zabudnutá po dohraní poslednej reprízy.
Podlaha je rozdrobená na kryhy a nainštalovaná v priestore. Zem pukla a začala sa od seba vzdaľovať. Spájajú ju už len trhliny.
Ticho a pomalosť. Scéna žije vlastným životom po tom, čo ju účinkujúci nechali napospas sebe samej. Zostali len ich odtlačky v rozsypanej hline.
Dekompozícia a rozpad. Jednotlivé rekvizity rozložené na súčasti a súčiastky, ktoré podávajú tiché a niekedy aj počuteľné svedectvo, ak svoju pozornosť zameriame správnym smerom.
Neviditeľné procesy. Postupne hnednúce nakusnuté jablká a orechy, ktoré začínajú klíčiť a tušiť v sebe stromy.
Tiene a odrazy. Svetlo obiehajúce okolo rastlín, ktoré zdanlivo samé vstávajú a opäť sa vracajú k zemi, z ktorej vzišli a ich tiene projektujúce sa na steny.
Prerod starého, vyschnutéhu a popraskaného sveta na nový, odvážne bujnejúci. Organika prestupujúca anorganiku.
Tvorivý tím inštalácie: Juraj Poliak, Monika Kováčová a Mária Danadová
TRANSLATION BY GOOGLE TRANSLATE:
performative installation
The performance Traces in Memory was created by Odivo in 2017. It is based on a personal experience when Monika and Maja’s brothers were diagnosed with paranoid schizophrenia. For the Kiosk, they decided, in cooperation with the artist and scenographer Juraj Poliak, to place individual scenographic elements in a new spatial context and create a performative installation. For the needs of the performance, Juraj created a wooden floor composed of 40 8.7 kg heavy pieces of painted chipboard, from 40 author’s paintings. At the beginning of his creation, he transferred his sketches from notebooks onto them, at the end of it he left space for „action painting with a mop“. The performers have left, and the scene of the performance itself, together with the stuffed doe, supplemented with a lot of plaster flowers, slot machines that are found in greeting cards, becomes a place for a new performance, which the viewer builds himself, in his imagination.
The space as a whole evokes a feeling of a post-apocalyptic state. The compositions do not resemble a drama, people did not have to leave this environment suddenly, under the influence of a disaster, rather it seems as if they gradually disappeared from it, dissolved in time. As if the scenography was left standing here, forgotten after the last reprise.
The floor is broken into slabs and installed in the space. The earth cracked and began to move apart. Only cracks connect it.
Silence and slowness. The scene takes on a life of its own after the performers leave it to fend for itself. All that remained were their prints in the scattered clay.
Decomposition and decay. Individual props broken down into parts and components that bear silent and sometimes audible testimony if we focus our attention in the right direction.
Invisible processes. Gradually browning, bitten apples and nuts that begin to germinate and become trees.
Shadows and reflections. Light circulating around plants that seem to rise up by themselves and return to the ground from which they came and their shadows projected on the walls.
The transformation of the old, withered and cracked world into a new, boldly flourishing one. Organics passing through inorganics.