Počas trvania Kiosku sa podchvíľou ocitnete uprostred niečoho, čo nie je vopred pripravovanou performance, no zároveň tvorí organickú súčasť festivalového programu. Ide o sériu výstupov z okamžitého reflektovania tvorby umelcov samotnými umelcami priamo na mieste. Viac sa dočítate v poznámkach a komentári od dlhodobých aktérov tohto formátu, Jaroslava Viňarského a Kamila Mihalova…


Inahabiting the Space

Notes/Shortcuts

<s každým vstupom na Kiosk sa Kiosk stáva našim – sme súčasťou Kiosku, vplýva na nás a zároveň, súčasne my vplývame na Kiosk>

<v umení odmietame prístup prídem – pozriem – odídem, zaujíma nás všetko čo sa odohráva a stojí nám za to aktívne to prežívať prežúvať a opätovne tráviť>

<sme presvedčení o tom, že nič sa nepredkladá iba tak, chceme to uchopovať a v žiadnom prípade nenechať vyprchať> 

<svoje vstupy odvodzujeme predovšetkým od vôle skúšať (a zakúšať) ako aj od neutíchajúcej túžby hrať sa>

<oddávame sa svojskej logike a vývinu, špecifickým (a často krát aj nami neočakávaným) konšteláciám>

<dôverujeme rozličným obdobám, odtienkom, jediné stále, nemenné pravidlo je, že nič nie je definitívne>


On the Go / Za behu

Po niekoľkých rokoch pristupujeme k Inhabitig the Space ako k forme. Jej rané štádiá (Dance Talkshow Arnošta Krysaříka/Tomáša Krivošíka, či celý rad viac alebo menej riadených bezprostredných diskusií medzi publikom, autormi – performermi a nami) čo najorganickejšie rozptyľujeme resp. presúvame na ranné/odborné fóra. Upúšťame od nich s uvedomením si zavádzajúcej povahy stratégie rozprávať sa o práve videnom, zažitom. Aj pri najlepšej vôli verbálne načrtnúť esencie pohybového divadla a tanca, pozorujeme neželané preklopenia do iných kontextov, ktoré nepovažujeme za zmysluplné. Chopíme sa prostriedkov vlastných pohybovému divadlu a tancu, čo najviac zatvárame ústa a čo najviac otvárame telo (…)

Koncentrujeme sa na okamžitú pohybovú rezonanciu po práve zakúsenom predstavení. Má to svoje úskalia, avšak o to pre nás zaujímavejšie dozvuky, doznievanie. Neraz prítomný dojem konfrontácie postupne stierame pomocou „rozpriestranenia“ Inhabiting the Space smerom von z divadelného priestoru.

Pribúdajú tak ďalšie a ďalšie postupy, verzie, variácie. (Inhabiting… Indoors; Inhabiting… Outdoors…; Inhabiting…Public; Inhabiting… Privat; Inhabiting… Exclusive; Inhabiting… Inclusive; Inhabiting… Agressive; Inhabiting… Provocative; Inhabiting… Intimate; Inhabiting… Visible; Inhabiting… Invisible). Vedú k pestrej zmesi reakcií, akcií a následných reakcií a akcií. Ad lib. (…)

Aj keď je Zabývanie sa v priestore formou, dávať jej mená nič neuľahčuje. Ani Vám a už vôbec nie nám. Definovať Inhabiting the Space by mohlo totiž dopadnúť nasledovne: ide o performatívny zhluk odvíjajúci sa od bezprostredných vnemov z práve videného predstavenia, štruktúrovaných do zámerného komprimátu umeleckých prostriedkov s cieľom stimulovať diváka k ďalšiemu rozširovaniu diskurzu.

Pre všetkých, ktorých ale naďalej trápi čím Inhabiting the Space je, odpovedáme tým, čím nie je a nechce byť. Nie je to predstavenie, inscenácia, adaptácia, improvizácia, exhibícia, happening, inštalácia, site specific, konfrontácia, diskusia a pod. Ale áno, narába s ich princípmi (…)