for english scroll down

Sprievodcovia/Guides

site-specific duration performance

26. – 29. 7. 2018

V jeden júnový deň stojím v rade na lístok, osloví ma jedna staršia žena z Litomyšle. Spýtala sa ma, či idem do Prahy. Súhlasne som kývol. Hneď dodáva, že ide po veľmi dlhej dobe vlakom a ak viem, kedy má vystúpiť na zastávke Praha-Libeň, bude sa ma držať. V jej hlase nebol príkaz ani otázka. Len jasné rozhodnutie. Chvíľu som to v sebe riešil, zaliali ma pochybnosti, aj rôzne predsudky a strachy. Nechcel som byť nikam natlačený, ale neodmietol som. Postupne som to v sebe prijal, nová situácia. Dobre. Budeme cestovať spolu, ja ju budem sprevádzať. Alebo ona sa rozhodla sprevádzať mňa? Cieľ je jasný, priebeh cesty vyvoláva očakávanie. Vlak je úplne plný, celú cestu stojíme. Nevadí mi to. Ponúkne mi domáce “borůvky” a marhule, ide navštíviť syna. Počúvam. Hovorí mi o potrebe pracovať manuálne, rukami. Hovorí o telesnosti, o počúvaní tela. O tom, ako sprevázda svoje telo týmto životom. Keď sme v Prahe, pripomínam jej, že má vystupovať. Lúčime sa. Tu končí naše sprevádzanie a niekde práve teraz začína nové. Stačí zdvihnúť hlavu z papiera.

concept, performance: Ingrid Zotova-Mikshina, Roman Zotov-Mikshin, Tomáš Janypka, Viktor Černický

Inga Zotova-Mikshina pochádza zo Sibíra. Tanečné vzdelanie získala v Petrohrade a na konzervatóriu v Duncan Centre v Prahe. V súčasnosti pôsobí na Duncan Centre ako konzultantka. Ako tanečníčka na voľnej nohe spolupracuje s Barborou Látalovou, Miřenkou Čechovou, Petrem Boháčem a ďalšími. Od novembra 2017 spolupracuje s „Tanec Praha“ na výskume súčasnej tanečnej situácie v postkomunistických krajinách.

Roman Zotov-Mikshin vyštudoval tanečné konzervatórium na Duncan Centre v Prahe. V roku 2015 spoluzaložil A+1 Company – skupinu pre výskum a tvorbu súčasného umenia. Skupina je držiteľom ceny Jarmily Jeřábkové 2015 za predstavenie Břehy/Берега.

Viktor Černický skúma tenké línie medzi tancom, fyzickým divadlom, súčasnou klaunériou a cirkusom. Jeho práce, vystavané na vzťahu performera a objektu, sa často vyvíjajú do rôznych foriem. So svojím sólovým autorským debutom PAROLAPOLEA bol na festivale Česká Taneční Platforma 2017 nominovaný v kategóriách Tanečník roka a Tanečná inscenácia roka. Ako interpret spolupracoval napr. so Cie Mossoux – Bonté (NEBOJ 2018), Miřenkou Čechovou (Creep 2017), Dominiquom Boivinom (Farewell 2016) alebo Jarom Viňarským (L’Amour 2015).

Tomáš Janypka sa pohybuje na poli fyzického divadla, tanca a súčasnej klaunérie. Vo svojej tvorbe sa venuje skúmaniu intímnych miest ľudského bytia a zachytávaniu vratkých momentov prítomnosti (monochromY 2016, Nové Sady 2018). Tento rok sa venuje štúdiu Instant Composition – skladanie v okamžitom momente. Ako interpret spolupracoval s Pierre Nadaud (La Part de Choses 2017), Dominiquom Boivinom (Farewell 2016), Danielom Gulkom (Chaos Srdce 2016) a Jarom Viňarským (L´amour Experiment 2015). Je členom umeleckého spolku ZDRUHESTRANY.

_____

One summer day, standing in a queue for my train ticket, an elderly lady came up to me, asking whether I travel to Prague. I nodded. She replied instantly, explaining it´s been a while since she travelled by train and if I know the Prague – Liben station – where´she wants to get off – she was gonna hold on to me. Rather than a question or an order, it sounded like a clear decision. It took me a while to get over my doubts, prejudices and fears. I did not want to be pushed anywhere, but I still agreed.

I accepted it gradually. Ok then. We´re gonna travel together and I will be her guide. Or is it her who wants to guide me? The destination is clear, the course evokes expectation. The train is completely full and we´re standing the entire time. I don´t mind. She offers berries and apricots from her garden, she´s on the way to visit her son. Am listening. She´s talking about the importance of manual work, work with hands. About physicality, listening to one´s body. About how she´s guiding her body throughout this life. In Prague, I remind her of her station and we´re saying goodbye. Here our companionship ends, and somewhere else a new one is beginning. Just raise your sight from the paper…