Zaoberať sa témou pátos na festivale „iného“ slovenského divadla sa môže zdať nelogické a protirečiace. Už nejakú dobu totiž platí predstava, že pátos je v súčasnom, nedajbože experimentálnom umení niečo x-krát dekonštruované a definitívne prekonané. Ak sa súčasné „iné“ divadlo voči niečomu vymedzuje, je to práve teatralita a citové vydieranie, ktoré sú s pátosom spojené.
A v tomto zmysle je vlastne jedno, aký postup pri tom tvorcovia zvolia, aj keď výsledky sú úplne iné. Či už siahajú po brechtovsky scudzených, anti-patetických formách a postupoch, ktoré vedú k sterilne čistým formám na truc citovej preplácanosti; alebo sa v paradivadelných projektoch snažia prekonať neprirodzenosť divadla hľadaním akejsi autenticity a narúšaním údajnej hranice medzi divadlom a životom. Prípadne sa naopak v pátose fascinovane vyžívajú, idú mu v ústrety, hromadia na seba rôzne jeho vrstvy, ale zaoberajú sa nimi jedine s ironickým úškrnom. Všetky tieto tendencie sú určitou formou vymedzenia sa voči pátosu, vytvorenia bezpečnej izolujúcej medzery vo vzťahu k nemu. Inak než cez túto medzeru už k pátosu nie sme schopní pristúpiť.
A tak z nej bezmocne pozorujeme narastajúci politický úspech hnutí, ktoré s pátosom operujú na prvej rovine a mobilizujú striedavo strach a pohŕdanie, ale tiež národnú aj osobnú hrdosť, dojatie a zážitok akejsi jednoty. Kým na (pseudo)argumenty týchto hnutí ešte dokážeme reagovať, pri pátose, ktorý mobilizujú, prestupujeme z miesta na miesto. Odbiť pátos ako niečo spiatočnícke a primitívne pritom nič nerieši, je to prvoplánová reakcia na prvoplánovosť.
Preto sa na Kiosku do pátosu púšťame. Chceme sa ním zaoberať a spoločne vymýšľať, aké sú možnosti divadla reagovať na niečo, čoho sa samo chce zbaviť, no pritom to naďalej zostáva účinným nástrojom manipulácie každodennosti. Vieme sa ešte vôbec vztiahnuť k svetu a vyjadriť sa o ňom inak ako ironicky? O tom budeme tri dni špekulovať, tancovať a pochybovať pod Rondlom. Pripravte si vreckovky, post-omdlievacie sady a čistiace prostriedky na krvácajúce srdcia a prepotené košele.
Ivana Rumanová
