Našou pôvodnou snahou bolo byť optimistickí. Uviesť príklady, ako sa zodpovedne obrátiť k budúcnosti, nachádzať riešenia a neuvádzať nás do pokušenia viac, ako treba. Ale umenie zrejme nie je inštancia, ktorej je súdený optimizmus. Udalosti poslednej doby, a nerátame len vatry zvrchovanosti nad Žilinou, ale aj ostatné malé-veľké dejiny okolo, nás od Zodpovednosti priviedli k Vyhoreniu. Týmto vám slávnostne predstavujeme novú tému festivalu Kiosk – VYHORENIE. Možno to je napokon tretie slovíčko, ktoré sme hľadali do predchádzajúcej témy. V nej Zodpovednosť stála jednou nohou na vzdelávaní, druhá sa nám však stále krivila. Keď prišiel čas ísť so všetkým von, mysleli sme si, že je tou druhou nohou Budúcnosť. Avšak nestala sa synonymom vizionárstva, skôr výhovorkou, presunúť všetko na zajtra. Ale keď nakoniec prišli svetlé zajtrajšky, vyhoreli sme a už niet cesty späť. Niežeby sme horeli za divadlo, či budúcnosť – oboch sa skôr bojíme. Preto nám odpusťte, ak sa zdá, že opäť meškáme. Cítime sa dosť unavení, a to sme poriadne ešte ani nezačali. Zmeškáme nakoniec vlastné vyhorenie? Nevadí, za rohom čakajú ďalšie.

P.S. za fotku ďakujeme detským ateliérom na Stanici.