Dávid Koronczi
BRUCHOVRAVY. Poetická degustácia
Známé porekadlo, že sme tým, čo jeme, dostáva v posledných dekádach znepokojujúci charakter. Vedľa dominantnej distribúcie a výroby potravín, ktorá se odohráva mimo náš pohľad, začínáme cítiť, že ja sa nikdy nedeje samé. Maskulínna povaha doterajších praxí, ktoré mali svoje okolie podriaďovať a dominovať mu, je stále menej presvedčivým receptom na súčasnosť a miesto zdanlivej kontroly se ukazuje naša krehkosť a previazanosť. Sme obklopení a obklopené metabolickými procesmi (žalúdkami) v rôznych fázach trávenia. Zároveň s tvrdením, že sme tým, čo jeme, by se dalo povedať, že sme to, čo nás žerie. Budú ale tieto poznatky stačiť k preformulovaniu stereotypov o našich identitách, a k prekročeniu binarít príroda vs. kultúra, živé vs. neživé, mužské vs. ženské? Vieme znovuvynájsť vzťah so všetkým, skutočne všetkým, čo nás obklopuje?
Ako o týchto otázkach hovoriť a hlavne ako ich jesť?
Povráva sa, že pri trávení ide väčšina krvi z mozgu do žalúdka, rozhodli sme se preto dať slovo našim žalúdočným procesom.
BRUCHOVRAVY je formát komponovanej hostiny, ktorá sa snaží prepájať prístupnosť zážitku z chutného jedla s poetikou a špekulatívnosťou súčasných umeleckých stratégií. Pôžitok (ale aj rozpaky) spoločného stolovania sa v ňom miešajú s performativitou. Projekt chce vytvoriť sviatočnú situáciu, zaostretnú na metabolické procesy, ktoré nás aktívne prepájajú s okolím.
Suroviny pokrmov, ktoré vám ponúkneme, sa stali hrdinami zaujímavých zápletiek dávno predtým než sme sa ich pre vás rozhodli uvariť a tým na ne upozorniť. Volíme si ich intuitívne, ohraničení sezónou, chuťami, a vlastnými mikrobiómami, ktoré ich spoluvytvárajú.
András Cséfalvay
Neužitočné sám, zmysluplné spolu.
Planetárium
Pozorovanie vesmírnych objektov.
Pozri sa tam, kam inak nedovidíš. Uvedom si, aký si bezvýznamný, aká si zbytočná, zamysli sa, či by našej planéte nebolo lepšie bez nás (SPOILER: určite bolo!).
MULTISENSORY SPACE EVENING
DÁVID KORONCZI
BRUCHOVRAVY. POETIC TASTING
The well-known saying that we are what we eat has taken on a disturbing character in recent decades. Alongside the dominant distribution and production of food that takes place out of our view, we begin to feel that the self is never alone. The masculinist nature of previous practices that were meant to subordinate and dominate their surroundings is an increasingly unconvincing recipe for the present, and instead of seeming in control, our fragility and interconnectedness is showing. We are surrounded and encircled by metabolic processes (stomachs) in various stages of digestion. At the same time as claiming that we are what we eat, it could be said that we are what eats us. But will these insights be enough to reframe stereotypes about our identities, and to transcend the binaries of nature vs. culture, animate vs. inanimate, masculine vs. feminine? Can we reinvent our relationship with everything, indeed everything that surrounds us?
How do we talk about these issues and, more importantly, how do we eat them?
It is said that in digestion, most of the blood from the brain goes to the stomach, so we decided to give our stomach processes a say.
BELLIES is a format of a composed feast that seeks to link the accessibility of the experience of delicious food with the poetics and speculativeness of contemporary artistic strategies. It mixes the pleasure (but also the embarrassment) of communal dining with performativity. The project wants to create a festive situation, focusing on the metabolic processes that actively connect us to our surroundings.
The ingredients of the dishes we will offer you have been the heroes of interesting plots long before we decided to cook them for you and thus draw your attention to them. We choose them intuitively, constrained by the season, the flavors, and our own microbiomes that co-create them.
ANDRÁS CSÉFALVAY
USELESS ALONE, MEANINGFUL TOGETHER.
The Pluto Story: On the truths of science, the loneliness of cosmic bodies, and the usefulness of interdependence.
Who should have the power to decide the fate of the planet? Can we decide for others? Can we dream of planets beyond our own? Will we fly away? In a lecture on who killed the planet Pluto, we get to the heart of what it is to actually be human, what human knowledge is, and what all we mid-sized beings can ultimately claim.