C R ASH

35 min.
english friendly

duet na pomedzí súčasného tanca a fyzického divadla

C R ASH je pohybová performance, ktorá vznikla v spolupráci režiséra Martina Hodoňa a performeriek Terezy Kmotorokovej a Jazmíny Piktorovej. V minimalisticky veľkolepom svetelnom dizajne Lukáša Kubičinu sa z tmy vynárajú pohyblivé a rytmické obrazy vzťahov, aby po "svetle na konci tunela" zase zmizli v hlbokej tme. C R ASH skúma prejavy a mechanizmy v rodinnom, partnerskom či priateľskom spolužití. Láska, pretvárka, vzdor, ilúzia, násilie, opustenie, odpustenie. Je to bremeno, ktoré so sebou ťaháme, pupočná šnúra, ktorú nedokážeme odstrihnúť, obojok, z ktorého sa jedného dňa jednoducho vyvlečieme alebo náš pán odrazu stratí silu ho držať?

"Prerastené deti, infantilné matky. Pozor, padneš. Tak ako tvoja stará mať, tvoja mať, aj ty padneš.
Do hlbokej. Do plytkej. Sama vidíš dno, no túžiš sa dotknúť.
Zistiť, či sa dá preraziť bahnom zaplavená púšť, kde je tichšie.
Ľahko plávaš, ľahko letíš. Vytláčaš posledný vzduch, z dna do dna sa odvážiš len so ženou z kostí.
Cez ulicu sleduješ dlane na dne svojej odvahy."

-32-

Réžia: Martin Hodoň
Tvorba a interpretácia: Jazmína Piktorová, Tereza Kmotorková
Pohybová spolupráca: Daniel Raček
Light design: Lukáš Kubičina
Hudba: Jakub Mudrák
Scéna: matoha
Kostým: Johanna Grigarová
Foto: Alena Kurajdová
Produkcia: Alexandra Mireková a SKOK!, GAFFA
Projekt bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.

TRANSLATION BY DeepL:

duet on the border between contemporary dance and physical theatre

C R ASH is a movement performance created in collaboration between director Martin Hodoň and performers Tereza Kmotoroková and Jazmína Piktorova. In Lukáš Kubičina's minimalist and spectacular lighting design, moving and rhythmic images of relationships emerge from the darkness, only to disappear again into the deep darkness after the "light at the end of the tunnel". C R ASH explores the manifestations and mechanisms in family, partnership and friendship. Love, pretense, defiance, illusion, violence, abandonment, forgiveness. Is it a burden we drag with us, an umbilical cord we can't cut, a collar we will one day simply extricate ourselves from, or will our master suddenly lose the strength to hold it?

"Overgrown children, infantile mothers. Watch out, you'll fall. Just like your grandmother, your mother, you will fall.
Into the deep. Into the shallow. You see the bottom yourself, but you long to touch it.
To see if you can break through the mud-flooded desert, where it's quieter.
Easy to swim, easy to fly. You squeeze out the last of the air, you venture from bottom to bottom with only a woman of bones.
Across the street you watch the palms at the bottom of your courage."

-32-