Iné Vízie
Iné vízie
projekcia
26. - 29. 7. 2018
![](http://www.kioskfestival.sk/wp-content/uploads/2018/07/Ine-Vizie_Dominika-1024x576.jpg)
Eva Filová
Krajina zoomu (r. Martin Zlievsky, SK, 2017, 14’) Fotografovaním a zväčšovaním povrchu vecí sa pred pol storočím Antonioniho filmová postava, fotograf Thomas, snažila objaviť to, čo sa skrývalo za nimi. Zväčšovanie odhaľovalo, ale zároveň aj znejasňovalo. Analógovú zväčšeninu s jej charakteristickým zrnovým šumom nahradil digitálny makrozoom s geometrickými počítačovými pixelmi. Taká je krajina Martina Zlievskeho, ktorá v oku diváka plynie ako elektronická, binárna rieka či dážď, rotuje a mení sa na záhadné geometrické obrazce. S Valie (r. Dominika Koššová, SK, 2016, 34’) Kto by nepoznal rakúsku vizuálnu umelkyňu Valie EXPORT a jej telesné konfigurácie zo 70. rokov, v ktorých svojím telom kopírovala, ohraničovala a vymeriavala časti mestskej architektúry? Dominika Koššová si ako „gúgl-júserka“ privlastňuje vybrané figúry, oslobodzuje ich od ich pôvodného feministického kontextu (variabilného, prispôsobivého, poddajného ženského tela podriadeného dominantne mužskému verejnému priestoru) a ich prostredníctvom skúma (meria, obsadzuje) priestor internetového interfejsu. Video je súčasťou voľného triptychu: S Marinou (Abramović) a S Bruceom (Naumanom). Paradoxical Happiness 2 (r. Milan Mazúr, SK, 2017, 9’ Autor pokračuje v hľadaní paradoxných podôb šťastia, mixuje obľúbené zábery z depa F1, simulovaných havárií s testovacími figurínami a divokých šeliem, pričom na vypäté, nebezpečne pôsobiace situácie hľadí čisto estétsky, zasadzuje ich do snovej štruktúry - medzi spiacich, relaxujúcich ľudí. Meditatívne spomalené výjavy sa akoby vynárajú zo stratosféry a evokujú známe scény - od Warhola (Car Crash) a Markera (Rampa), cez Kubricka (2001: Vesmírna odysea), Cronenberga (Crash), až po Triera (Melanchólia)… Nylonové súvislosti (r. Jana Kapelová, SK, 2017, 16’) Jak se žije… vyštudovaným umelkyniam a historičkám umenia? Nie, nejde o novú časť obľúbeného televízneho cyklu. Jana Kapelová sa inštitucionálnej kritike venuje programovo (napr. videoinštalácia Kunsthalle - súhrnná správa o stave ustanovizne, 2012 / 2013), tentoraz siahla po téme prekarizácie - ekonomickej neistoty, ktorú zažívajú najmä ženy v prefeminizovanej, spoločensky a finančne nedocenenej oblasti kultúry. Podobne ako pri Kunsthalle, ide o simulované dialógy poskladané z reálnych výpovedí žien - kolegýň, prenesené do formy kolektívnej performancie. Chaos / Order (r. Kriss Sagan, SK, 2017, 2’) Ako by dnes mohli vyzerať kedysi dávno na filmový pás priamo maľované farebné škvrny a plochy od Lena Lyea? Napríklad, ako počítačové obrazce roztancované v rytme nie karibského jazzu, ale elektronickej, atmosférickej až hypnotickej hudby. PRIVÁTe (r. Dominika Koššová, SK, 2017, 13’) Jeden byt a niekoľko jeho obyvateľov. Komunitné bývanie transponované do pohybovej performancie. Situácie, ku ktorým dochádza v stiesnených spoločných priestoroch a ešte v menších súkromných miestnostiach.Kde začína a kde končí verejný a privátny priestor? Calibration (r. Andrea Uváčiková, SK, 2017, 3’) “’Abstronika’ je něco, co by Lewis Carrol nazval kufříkovým slovem. Skládá se z první poloviny slabik slova ‘abstrakce’ a druhé poloviny slabik slova ‘elektronika’. Písmeno ‘r’ je, šťastnou náhodou, pantem obou částí. Tento výraz, ‘abstronika’, mi doporučil Albert Tomkins a příhodně značí následující skutečnost: dnes je umělec schopen esteticky manifestovat a ukazovat jinak neviditelné události subatomárního světa, ovládat je a pomocí filmu organizovat do zajímavých a smysluplných vizuálních zážitků.” Mary Ellen Bute, Abstronika (1954) Citát je z: Manifesty pohyblivého obrazu: barevná hudba, PAF 2010, s. 49 Dôvod zostať (r. Daniela Krajčová, SK, 2016, 52’) Šesť príbehov, šesť intímnych portrétov imigrantov a imigrantiek, žiadateľov o azyl na Slovensku. Daniela Krajčová sa téme spoločensko-sociálneho vylúčenia venuje dlhodobo – na báze participatívnych aktivít, kresieb a videí. Príbehy rozvíja formou animácie, v ktorej vrství postavy (ich túžbu, beznádej, osamelosť) so známym mestským (bratislavským) prostredím, čím vzniká kontrast medzi vnútorným a vonkajším svetom, resp. jeho fasádou ako ťažko prekonateľnou bariérou so spletitým byrokratickým systémom a prevládajúcou nedôverou.