„Hej, vy tam, pohnite sa, aby vám nič neušlo!“Predstavme si prechádzajúce sa indivíduum. Niekde, zvyčajne za ich chrbtom, sa ozve interpelácia, „Hej, vy tam!“ Jeden z oných jedincov, v deväťdesiatich percentách prípadov je to ten, na koho interpelácia mieri, sa otočí, pretože verí, tuší, vie, že sa jedná o neho, a teda uznáva, že ten, na koho interpelácia mieri, je skutočne on.Existencia ideológie a interpelácie indivíduí ako subjektov je podľa Althussera jednou, a tou istou vecou. Interpelácii sme vystavovaní kedykoľvek a za akýchkoľvek podmienok. Aj keď si myslíme, že sa ocitáme zvonka ideológie, sme v skutočnosti stále v jej vnútri. Subjekty, ktoré sú zo strany ideológie interpelované, sa už z definície domnievajú, že sa im podarilo ocitnúť sa mimo ideológiu. Ideológia ostatne žiadny vonkajšok nemá. Tento rys ideológie, súvisiaci s funkciou ne-rozpoznávania, sa označuje termínom zapretia. Jednoducho povedané, ideológia nikdy neprizná svoju ideologickú povahu, a subjekt nie je ničím iným ako výsledkom pôsobenia interpelatívnych síl. Aby interpelácia bola skutočne efektívna, subjekt predovšetkým musí uveriť, že je to práve on, kto je interpelovaný, a nie niekto iný. „Hej, vy tam!“ – to je modelová interpelatívna výzva, tvoriaca rudimentárny základ akéhokoľvek interpelatívneho procesu. Skúsenosť ukazuje, že interpelácia prakticky nikdy neminie svojho človeka. Či už ide o slovnú výzvu alebo o zahvízdanie, interpelovaný vždy spozná, že ten, kto je interpelovaný, je skutočne on.