Lukáš Zahy

Nafing.

V post-apokalyptickom svete umenie neexistuje. Keďže ľudia sú tvorcami tohto mysleného konceptu, vo svete bez ľudí, antropocentricky vzaté, nie je nik na rovnakej intelektuálnej úrovni, aby sa mohlo ďalej produkovať a rozvíjať umenie. V takomto svete je umením nič a zároveň všetko. Na hranici medzi existenciou a neexistenciou umenia sú takto ponechané pozostatky, činy, akty ľudí, hodnoty, z ktorých sa neustále vytráca ich pôvodný význam. 

Po uvedomení si tejto teórie sa v súčasnosti, pri všetkých pandemických, klimatických a vojnových krízach, nemôžeme pozerať na pojem umenie rovnako ako doposiaľ. V budúcnosti prirodzene nastane nová reforma v umení, ako v socio-ekonomickom, tak aj vo filozofickom zmysle. /Zánik umenia./

Obdivovať či hanobiť?

Zničiť či zachovať? 

Konať či nerobiť nič?

Prezentované obrazy diel, ktoré boli vytvorené najrôznejšími ľuďmi vo verejných priestoroch, znázorňujú tú tenkú hranicu, kde sa umenie nachádza: v našich mysliach, v ktorých si dovolíme rozdeľovať svet na umenie a neumenie. Zozbierané “oné” ležia uprostred, na hranici našich fyzických a intelektuálnych svetov. Predstavujú 'contemporary post-modern' geometrické tvary reálnych objektov. Poväčšine ide o odlepky a pozostatky plagátov či iných hypotetických informatívnych tabúľ, pri ktorých už nikdy nebudeme vedieť, čo tam naozaj bolo. Je zachovaná iba informácia, že sa tu niekedy niečo nachádzalo. 
Zároveň je to značka nedokončených ľudských aktov, tzv. work-in-progress, ktoré sú na fotografiách zasadené v čase post-apokalyptického ne-performovania. Našťastie, aj takéto náhodne vytvorené diela, ktorých existencia je akousi chybou, majú právo byť vystavené.