How did Daphne turned into a plant: Our feet, just now so swift, hold fast in resistant roots

13 min. 
english friendly

creative director, 3D vizuál a animácia: Paula Malinowska 
strih: Vladimíra Vrbiňáková
zvuk: Andrej Žabkay
voice-over: NaiKavols (Kristián Mikulovský)

„Uteká pred ním, uteká pred sebou samou, pred svojím božským alebo polobožským nymfickým ja, odetým do rozpoznateľnej ľudskej podoby. Pretože on, boh poriadku, ktorý ju prenasleduje, si nárokuje právo určovať to, aká musí byť jej podoba, vnucovaná ako štruktúrovaná a strnulá identita“ píše environmentálny filozof Michael Marder vo svojom texte (1), ktorý je poetickou bibliografiou nymfy Daphné. V mytologickom príbehu uteká Daphné cez les pred žiadostivým bohom Apolónom, ktorý poháňaný vášňou a túžbou prahne po dolapení svojej koristi. „Znič krásu ktorá ma zranila, alebo zmeň telo, ktoré mi ničí život!“ (2) kričí vodná nymfa do povetria v poslednom momente pred svojou premenou na rastlinu, ktorá v príbehu je jednou možnosťou úniku pred znásilnením: „Jej chodidlá, v jednom momente také rýchle, sú oblapené ťahavými koreňmi.“ (3) Mytologický príbeh Daphné je prvou rastlinnou transformáciou Ovídových Metamorfóz, jedného z najviac vplyvných literálnych diel západnej kultúry. Príbeh je tiež jedným z prvých písomných záznamov zmieňujúcich pokus o sexuálne násilie vôbec. Ako sa na mytológiu transformácie Daphné pozerať v súčasnom kontexte rámcovanom kultúrou znásilnenia a neustálymi snahami politikov*političiek o kontrolu telesnej autonómie? Dalo by sa na botanickú metamorfózu nymfy nahliadať inak, ako na príbeh založený na pnutí medzi prírodou a kultúrou, protikladoch človeka k prírode a ženy k mužovi? 

Ako nad mytologickým príbehom tematizujúcim premenu ľudského tela na rastlinu uvažovať v časoch klimatickej katastrofy, kedy sa nová citlivosť k mimoľudským aktérom*aktérkam a planéte stáva nutnosťou? Potrebujeme novú mytológiu, poučenú dejinami násilia z ktorých vychádza, no nerezignujúcu na hľadanie novej citlivosti k mimoľudskému. Botanickú metamorfózu, ktorá nie je aktom umlčania, ale jeho opakom. Aktom rastlinnej rezistencie. Aktom dekolonizácie ľudského a rastlinného tela spod cudzích predstáv. Dekonštrukciou toho, čo bolo považované za to „prírodné“ alebo „kultúrne“, „organické“ alebo „umelé“, „ženské“ alebo „mužské“ - poza dualistické hraníce skonštruovanej kategórie človeka. „Bez ohľadu na uhlíkový či silikónový substrát.“ (4) 

Projekt How did Daphne turned into a plant: Our feet, just now so swift, hold fast in resistant roots je novou mytológiou transflormácie Daphné. Je založený na kontrapunktických momentoch premeny ľudského tela na rastlinu a rastliny na človeka. Je zlievaním ľudskej i mimoľudskej epidermy, tvorbou hybridnej anatómie tiel... inou anatómiou tiel. Fluidným tokom pomedzi zauživanými kategóriami života. Imagináciou nových medzipriestorov, v ktorých sa odohrávajú neprestajné cykly metamorfózy. Je predstavou existencie ako spôsobu (nielen rastlinnej) emancipácie. Protestným hnutím. Nesmrteľnou koreňovou sústavou brečtanu, ktorý sa v lesných ekosystémoch v dôsledku klimatickej krízy šíri viac ako kedykoľvek predtým. Korene obrastajúce telo Daphné tak pri zmene optiky na rastlinné bytosti už nie je aktom umlčania alebo dominancie, tak, ako ho prezentoval originálny mýtus. Priam naopak! Dnes rastieme inak. A naše chodilá, v jednom momente také rýchle, sú oblapené odolnými koreňmi. 

[1] Marder, Michael. Daphne’s fugues. ešte nepublikovaný text. 2022
[2] Ovid's Metamorphoses. preklad David Raeburn. Penguin Books. 2014.
[3] Ovid's Metamorphoses. preklad David Raeburn. Penguin Books. 2014.
[4] (Xeno)feministická čítanka, edited by Vít Bohal, Elisabeth Kovačeva. Display, 2022. 

TRANSLATION BY DeepL:

"She flees from it, flees from herself, from her divine or semi-divine nymphal self, clothed in recognizable human form. For he, the god of order who pursues her, claims the right to determine what her form must be, imposed as a structured and rigid identity," writes environmental philosopher Michael Marder in his text (1), which is a poetic bibliography of the nymph Daphne. In the mythological story, Daphné flees through the forest from the lustful god Apollo, who, driven by passion and desire, longs to catch his prey. "Destroy the beauty that wounds me, or change the body that destroys my life!" (2) shouts the water nymph into the air at the last moment before her transformation into a plant, which in the story is one possible escape from rape: "Her feet, so swift at one moment, are trampled by the dragging roots." (3) The mythological story of Daphne is the first plant transformation of Ovid's Metamorphoses, one of the most influential literary works of Western culture. The story is also one of the earliest written records mentioning attempted sexual violence at all. How to view the mythology of Daphne's transformation in a contemporary context framed by rape culture and the constant attempts by female politicians* to control bodily autonomy? Could the botanical metamorphosis of the nymph be viewed differently as a story based on the tensions between nature and culture, the oppositions of man to nature and woman to man? 

How to think about a mythological story thematizing the transformation of the human body into a plant in times of climate catastrophe, when a new sensitivity to non-human actors*actors and the planet becomes a necessity? We need a new mythology, informed by the history of violence from which it emerges, but not resigned to the search for a new sensitivity to the non-human. A botanical metamorphosis that is not an act of silencing, but its opposite. An act of plant resistance. An act of decolonization of the human and plant body from alien ideas. A deconstruction of what was considered the "natural" or the "cultural", the "organic" or the "artificial", the "feminine" or the "masculine" - beyond the dualistic border of the constructed category of the human. "Regardless of the carbon or silicone substrate." (4) 

The project How did Daphne turned into a plant: our feet, just now so swift, hold fast in resistant roots is a new mythology of Daphne's transfloration. It is based on the counterpoint moments of the transformation of the human body into a plant and the plant into a human. It is a fusion of human and non-human epidermis, creating a hybrid anatomy of bodies... a different anatomy of bodies. A fluid flow between the established categories of life. The imagination of new in-between spaces in which continuous cycles of metamorphosis take place. It is an imagination of existence as a mode of (not only plant) emancipation. A protest movement. The immortal root system of ivy, which is spreading more than ever in forest ecosystems as a result of the climate crisis. Thus, the roots growing around Daphne's body, in changing the optics to that of a plant being, is no longer an act of silencing or domination, as the original myth presented it. Quite the opposite! Today we grow differently. And our feet, at one point so fast, are enveloped by resilient roots. 

[1] Marder, Michael. Daphne's fugues. unpublished text. 2022
[2] Ovid's Metamorphoses. translation by David Raeburn. Penguin Books. 2014.
[3] Ovid's Metamorphoses. trans. by David Raeburn. Penguin Books. 2014.
[4] (Xeno)feminist reader, edited by Vít Bohal, Elisabeth Kovačeva. Display, 2022. 

Translated with www.DeepL.com/Translator (free version)