Diskusia
Moderátor: Ivan Buraj
Diskutéri: Milo Juráni, Lucia Repašská, Lucia Kašiarová, András Cséfalvay
Ako môže divadlo vyzerať Po človeku? Mestský svet by po našom odchode veľmi skoro nahlodala voda a mráz a väčšina stavieb, ako aj divadlá, ak by boli z tehál, by sa už o 20 rokov zrútila. Kovová a dokonca aj drevená konštrukcia niekde stojí síce aj po sto rokoch, no tehly začali vypadávať a rozbíjať sa, pretože vápenná malta, vystavená výkyvom teploty, sa drobí a mení na prášok.
Čo je paradoxné, najnovšie divadlá by sa rúcali ako prvé. Povojnové stavby sú len úbohými napodobeninami starších a tie by sa zrútili ako domček z karát. Veľké, dobre dizajnované divadlá z ocele a betónu by možno vydržali stáročia, ale železo a jeho modernejšia podoba - oceľ, je veľmi nestály materiál; silný, ale voči korózii úplne bezmocný. Za tisíc rokov by sa zrútila celá oceľová osnova našej civilizácie. Ak však malo vaše divadlo mozaiku, alebo dokonca bronzové sochy, či iné diela, môžu v čiastočne zoxidovanej podobe vydržať aj milióny rokov. Pomerne neporušené ostali aj mozaika a kúpeľňové kachličky - pálená keramika sa totiž vyznačuje podobnými chemickými vlastnosťami ako skameneliny -, aj ony však teraz ležia na kope spolu s opadaným lístím.
Ak malo vaše divadlo napríklad fontánu, dnes je z nej obrovský kvetináč plný buď potomstva ozdobných stromčekov, ktoré sem priviezol projektant, alebo vykázaných pôvodných rastlín, ktoré na okraji štvrte čakali na príležitosť znovu dobyť územie. Ak malo divadlo suterén, takisto ho naplní pôda a rastlinný život. Okolo plynového potrubia, ktoré do sto rokov zhrdzavie, sa ovíjajú ostružiny a divý vinič. Biela plastová kanalizácia z PVC na miestach vystavených slnku zožltla a stenčila sa, pretože chloridy sa premenili na kyselinu chlorovodíkovú. Kanalizácia sa rozpustila a spolu s ňou odišli aj polyvinyly.
Nezávislé divadlá na Slovensku podobné myšlienky a vízie nemusia trápiť. Budova je pre nich nesplniteľný sen. Ale ani Stanica už na podobné úvahy nemá dôvod, aspoň jej pýcha, S2.
Text je miernou obmenou textu Alana Weismana Svet bez nás a jeho recenzie od Michaela Hanlona, Planéta zem by bez ľudí prekvitala.
TRANSLATION BY DeepL:
AFTER HUMAN
DISCUSSION
What can theatre look like After the Man? The urban world would be eroded by water and frost very soon after our departure, and most of the buildings, as well as the theatres, if they were made of brick, would have collapsed in 20 years. Metal and even wooden structures somewhere might still be standing after a hundred years, but the bricks have begun to fall out and break as the lime mortar, exposed to temperature fluctuations, crumbles and turns to powder.
Ironically, the newest theatres would be the first to collapse. The post-war buildings are just poor imitations of the older ones, and they would collapse like a house of cards. Large, well-designed theatres of steel and concrete might last for centuries, but iron and its more modern form, steel, is a very unstable material; strong but utterly powerless against corrosion. In a thousand years the whole steel warp of our civilization would collapse. However, if your theatre had mosaics, or even bronze statues or other works, they can last for millions of years in a partially oxidised form. Mosaics and bathroom tiles have also remained relatively intact - fired ceramics, after all, have similar chemical properties to fossils - but they too are now lying on the mound with the fallen leaves.
If your theatre had a fountain, for example, it is now a giant flowerpot filled with either the offspring of ornamental trees brought in by the planner, or displaced native plants that have been waiting on the outskirts of the neighbourhood for the opportunity to reclaim the land. If the theatre had a basement, it too would be filled with soil and plant life. Blackberry bushes and wild vines wrap around a gas line that will rust within a hundred years. The white PVC plastic drains have yellowed and thinned in places exposed to the sun as chlorides have turned to hydrochloric acid. The sewage dissolved and the polyvinyls went with it.
Independent theatres in Slovakia need not be troubled by such thoughts and visions. For them, the building is an impossible dream. But even Stanica no longer has reason for such considerations, at least its pride, S2.
The text is a slight variation on Alan Weisman's The World Without Us and his review of Michael Hanlon's, Planet Earth Would Thrive Without People.