Riešime vás!

Kiosk, festival nového divadla a tanca, vždy dúfal, že má aj nového diváka - toho, čo sám hľadá, je odvážny, má vkus. Alebo pochyboval, že ho má a preto sa ho snažil nájsť. To sme si mysleli až doteraz, keď sa začal ozývať nový tvorca s tým, že hľadá Nového diváka. Ale on ho definoval úplne inak - od odvahy, hľadačstva, silnej interakcie so spoločnosťou, definoval nového diváka prívlastkami ako participant, interpasivita, 1 to 1, zoči-voči, sharovač či lajker. My diváctvo obdivujeme (rovnako ako povedal poľský tvorca Wojtek Ziemilski, ktorý vzdáva diváctvu hold a zaoberá sa ním takmer v každej svojej tvorbe) ako samostatnú prácu. Je to totožné, alebo rozdielne vnímanie? Nedalo nám teda urobiť iné, než si zvoliť diváka ako tému tohtoročného festivalu. Komplexne bol divák riešený v rámci druhej divadelnej reformy, v rokoch šesťdesiatych. Kto nechcel pasívneho diváka, alebo sa nechcel len dívať na sebavedomých tvorcov, odišiel k happeningu, participácii, nehercom, do verejného priestoru, ku komunitám a postupne zaplnil priestor mimo divadla. Tí, čo zostali v divadle, si s klasickým divákom dodnes vystačili. Ale niečo sa deje v spoločnosti, prestávame si byť istí susedom, nevieme, kto je s nami, kto proti nám. Revolúcia sa však rodí dlho, preto skúšajú umelci dočasné riešenie - nemenia hru (divadlo), menia len pravidlá. Tvorcovia zostavili nové regule, ktoré zatiaľ skúšajú na divákoch - občas presvedčivo a občas nie. Podsúvame zopár postrehov, ktoré sme za ostatné obdobie zažili na vlastnej koži:
  1. Divadlo zostáva v divadle, ale mení jeho priestor - možno by pasovalo viac “divadlo zostáva divadlom, ale mení svoj priestor” - keď už vyjde mimo sály, stále skôr mení “iný priestor” na divadelnú sálu. V divadle mizne hľadisko, javisko je spoločné, zdieľané, na prvý pohľad bez rozlíšenia herec, divák.
  2. Základná dichotonómia tvorca vs. divák zostáva - po začatí hry sa priestor ustanoví podľa nového dizajnu, s novými pravidlami, avšak s jasnou deľbou rolí.
  3. Vyžaduje sa aktívny divák v rámci vymedzených možností. Je potreba sa stále hýbať, participovať, reagovať, dotýkať sa.
  4. Nežiada sa participácia na mentálnej úrovni, ale na fyzickej - v telesnosti sme si všetci podobní?
  5. Divák je pozvaný ovplyvňovať dianie na javisku - môže sa stať aj interpretom, fyzicky vystúpiť pred ostatnými. Jeho úloha je ale často jasne vymedzená - porušenie, vybočenie nie je žiadané (ak je žiadané, zlyháva často divák, pretože sloboda je mu stále cudzia). Divák môže participovať, interpretovať, nie tvoriť - moc zostáva na rovnakej strane, aj keď je jemnejšia.
  6. Divák podlieha výberu - typická je znížená kapacita. Aj keď je interpretácia “výberu” príliš silná, dá sa uplatniť - eliminuje sa náhodný divák, neznalý situácie, nevedomý, že sa treba dopredu prihlásiť. Vyhľadáva sa profesionálny divák. S menšou skupinou sa lepšie pracuje, spoznáva, ovplyvňuje, udržiava na uzde. Kto je vítaný a kto nie?
  7. Tvorca na základe množstva úloh, otázok, ponúk, ktoré kladie divákovi, získava nie veľké množstvo informácií o svojich divákoch. Zvyklosti, názory, preferencie, pocit v spoločnosti. Akoby zámerne však s nimi nepracuje. Alebo len doposiaľ? Zbiera ich, aby ich použil v jeden deň proti všetkým? Podobne ako Google, Facebook, aplikácie?
  8. Nový divák je teda zväčša definovaný tvorcom, nie divákom. Ak to zhrnieme, tak Nový divák má slúžiť umelcovi na presadenie svojej vízie úlohy divadla v spoločnosti. Chce tvorca naozaj Nového diváka, alebo ho chce len ako nástroj na obhajobu skutočnosti, že to “staré” divadlo má svoju úlohu. Stráca tvorca pôdu pod nohami, alebo ju stráca divák?
Avšak pozorujeme lastovičky aj na druhej strane, čiže od divákov - zväčša profesionálnych divákov - kritikov, teoretikov, dramaturgov, zástupcov divadiel, ktorí tiež žiadajú aktívneho, nového diváka. Výrazne sa menia formáty diskusií na festivaloch, raňajky s tvorcami, praktikuje sa nová kritika, aktuálna, priamo v čase, na mieste. Odborná verejnosť hľadá názory “obyčajných” ľudí a to nielen v divadle. Nový divák je teda oslovovaný, vyzývaný zo všetkých strán. Neplatí však presne to isté ako u tvorcu? Nechce profesionálny divák len použiť sám seba na potvrdenie svojej úlohy v spoločnosti? Pretože Kiosk to robí už dávno a pochybuje o tom spolu s vami!